Kolekciu operných premiér tejto sezóny uzavrelo SND Simonom Boccanegrom. Majstrovským Verdiho dielom, ktoré si žiada štýlovo povolaných predstaviteľov a priliehavú hudobnodivadelnú podobu. V Bratislave splnili jeho nároky iba čiastočne.

Na prelome februára a marca zaznamenala operná sezóna dva prírastky, ktoré si zasluhujú nielen uznanie kritika, ale predovšetkým divákovu pozornosť.

Verdiho Trubadúra sa už pokúsilo „zlomiť cez koleno“ mnoho ambicióznych režisérov. Zväčša bez úspechu.

Aréna v talianskej Verone, prírodný kameňolom v burgenlandskom St. Margarethene, jazerná scéna v rakúskom Bregenzi, antický amfiteáter v provensálskom Orangei.

30 mužov a 20 žien. Umelci, aktivisti, vedci, náčelníci, lekári i jeden zlatý olympionik. Tí všetci robia to, čo by robili, aj keby vyhrali ťažké milióny. Tu je malá rekapitulácia ich nerestí a cností. Už šiesty rok so mnou fotil Boris Németh.

V detstve čítala dokola Annu zo Zeleného domu a túžila sa vydávať. Jedného muža má od pätnástich, keďže nemá rada zmeny. Michaela Mojžišová, autorka našich operných recenzií.

Nie som dobrá vo vymýšľaní titulkov, no tentoraz to prišlo spontánne: uplynulých desať operných mesiacov na Slovensku vystihuje headline „sezóna strát a nálezov“.

TREBA SPÁJAŤ more a hudbu; TREBA SI CENIŤ slovenský dizajn; TREBA SA STRETNÚŤ s Robertom Fulghumom; TREBA DEGUSTOVAŤ ríbezľový burčiak; TREBA SA POZERAŤ V TELKE Pátranie po legende

Michaela Mojžišová je operná vedkyňa alebo, ako ona vraví – operologička. Zaoberá sa výskumom operného divadla v Ústave divadelnej a filmovej vedy SAV a okrem toho, že píše recenzie pre .týždeň, je šéfredaktorka časopisu Slovenské divadlo a redaktorka Hudobného života.

Opernú sezónu 2014/2015 uzavrela „juniorská“ inscenácia Paisiellovho Kráľa Teodora v Benátkach. A hoci pilotný počin operného štúdia SND nie je svetoborným kúskom, nad ambicióznym projektom netreba lámať palicu.