Zástupkyňa stáleho predstaviteľa Ukrajiny pri OSN Christyna Gajovyšynová uviedla, že „neustála eskalácia Ruska nie je len sériou vojenských útokov, ale aj očividným odmietnutím mieru“.

V správe webu Axios sa uvádza, že „akýkoľvek budúci významný, úmyselný a trvalý ozbrojený útok“ Ruska na Ukrajinu „bude považovaný za útok ohrozujúci mier a bezpečnosť transatlantického spoločenstva.“

Mierový plán je podľa Axiosu rozdelený do 28 bodov a podobne ako Trumpov plán pre Gazu pozostáva zo štyroch kategórií – mieru na Ukrajine, bezpečnostných zárukách, bezpečnosti v Európe a budúcej podobe amerických vzťahov s Ruskom a Ukrajinou.

Podľa ukrajinského ministra zahraničných vecí Serhija Kyslyciu ruskí vyjednávači v Istanbule podľa neho ignorovali pokusy diskutovať o konkrétnych krokoch smerujúcich k mieru na Ukrajine.

Kľúčové je podľa nej rešpektovanie suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny a zároveň aj to, aby Rusko uznalo, že „nemôže okupovať územie svojich susedov“.

Rusko nechce prímerie, ktoré by Kyjevu poskytlo čas oddych a možnosť pripraviť sa na pokračovanie vojny, ale plnohodnotný mier, vyhlásil v utorok hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v odpovedi na otázku o postoji Moskvy k návrhu Kyjeva na prípadné vianočné prímerie.

Pozvánky do Rady mieru dostalo približne 60 krajín. Kritici poukazujú na to, že americký prezident sa snaží vytvoriť konkurenta OSN, ktorý by bol ovládaný Spojenými štátmi.

Pápež celebroval novoročnú svätú omšu v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne.

Do jej radov bolo pozvaných približne 60 krajín, presné zloženie však dosiaľ známe nie je.

Meloniová vyhlásila, že Taliansko sa nemôže stať členom tejto inštitúcie kvôli „ústavným prekážkam“.