Slovensko už od jeho vzniku ovládajú klamstvá. Dnes viac ako kedykoľvek predtým. Politici využívajú lož ako pracovnú metódu. Aby toho nebolo málo, čelíme aj hybridnej vojne, ktorá ohrozuje našu bezpečnosť. Čo sa s tým dá urobiť?

Násilie podľa predsedu PS Michala Šimečku nemá mať miesto v demokratickej politike. Okrem neho na atentát reagovali aj slovenský premiér či minister vnútra.

Keď som sa dozvedel, že Julia Sherwood, pre nás Julka Kalinová, sa spolu so svojou dcérou Miriam rozhodli, že si pripomenú storočnicu od narodenia svojej mamy a starej mamy, rozprúdil sa mi v hlave vír nesúrodých spomienok, spojených aj s videosvedectvom, ktoré sme s Agnešou nahrávali pre projekt orálnej histórie.

Redukcia jednotlivca na položku, odstránenie prejavov individuality, a najmä maximálne potlačenie slobody – to boli ciele štátu v období tzv. normalizácie. Ako to prežívali tí, ktorí útlak zažili na vlastnej koži? A ako to porovnávajú s dneškom?

Redaktori .týždňa ponúkajú v diskusii svoje osobité pohľady na normalizáciu a riziko kompromisov, po ktorých si prečítate dva samostatné texty o normalizácii. Na záver sme oslovili niekoľko osobností, aby porovnali svoju skúsenosť s útlakom počas totality a dnešné dianie na Slovensku.

Vyplýva to z najnovšieho prieskumu. Až za Pellegrinim sa umiestnila Zuzana Čaputová.

Šimečka sa obáva, že ak zmeny navrhujú strany zo súčasnej vlády, ich motiváciou pre zmeny volebného systému bude snaha zabetónovať sa pri moci.

Na rozlúčke s prezidentským pôsobením Zuzany Čaputovej v .klube pod lampou prehovoril aj prednovembrový disident a ponovembrový ochranca slobody a právneho štátu František Mikloško. Jeho príhovor uverejňujeme v plnom znení.

Voľby do Európskeho parlamentu sme sledovali online.

Európska únia sa pred dvadsiatimi rokmi stala aj našou. Vtedy sme riešili iné dilemy, ale civilizačný rámec trvá a spor sloboda-nesloboda tiež – len sa sčasti presunul na iné fronty. Čo s tým urobia voľby europoslancov?