Od svého návratu do úřadu prezidenta USA usiluje Donald Trump o ukončení ruské agrese proti Ukrajině. A nyní se i přes všechny zvláštnosti Trumpova jednání zdá, že se ledy hnuly. Předchozí Bidenova administrativa, NATO a EU, Kanada, Austrálie, Japonsko a další podporovaly především obranu Ukrajiny, a znemožňovaly tak ruské vítězství. S Ruskem někteří jednali před vpádem na Ukrajinu i těsně po něm. Posléze bylo Rusko izolováno, včetně zesilovaných sankcí. Podpora Ukrajiny byla a je úspěšná. Ukrajina se nezhroutila a brání se už čtvrtý rok proti tzv. supervelmoci.

Ruský exprezident v pondelok na sociálnej sieti X uviedol, že Trump hrá s Moskvou „hru s ultimátami“, ktorá môže vyústiť do vzájomnej vojny.

Kyjev sa snaží zakázať Ukrajinskú pravoslávnu cirkev naviazanú na Moskvu, obviňujúc ju z ruského vplyvu a označujúc mnohých jej kňazov za ruských agentov.

Podľa Vancea Moskva pripustila „uznanie územnej celistvosti Ukrajiny po vojne“, hoci sa nevyjadril, či by mali byť hranice povojnovej Ukrajiny také, ako pred začiatkom vojny.

Šéf Bieleho domu v nedeľu varoval, že by Kyjevu mohol dodať rakety Tomahawk, ak Moskva neukončí vojnu na Ukrajine.

Trump v pondelok vyhlásil, že USA uvalia na Rusko tvrdé sankcie, ak do 50 dní nebude mierová dohoda.

Francúzsky prezident zároveň povedal, že nijaká budúca mierová dohoda medzi Kyjevom a Moskvou nemôže obmedziť veľkosť ukrajinskej armády.

Zelenskyj vyzval spojencov Ukrajiny, aby uvalili nové sankcie na Moskvu v prípade, že naozaj neprejaví ochotu ukončiť svoju inváziu.

Podľa Macrona európske štáty v prípade pokračujúceho odmietania mierovej zmluvy Ruskom uvalia „v spolupráci so Spojenými štátmi“ na Moskvu nové sankcie.

Moskva zdôraznila, že „pred samotnými diskusiami o možných rokovaniach medzi Putinom a Zelenským, ktorí sa naposledy stretli v roku 2019, je ešte veľa práce“.