Čo sa zmenilo od Novembra 1989? Čo zostalo? V čo sme vtedy dúfali, a o čo nám ide dnes? Aké sú úspechy a neúspechy? Odpovedajú osobnosti a aktéri revolučných udalostí.

V týchto dňoch si pripomíname výročie Nežnej revolúcie. Na námestiach sme si vybojovali slobodu, časti ktorej sa dnes dobrovoľne vzdávame, pretože koketujeme s neslobodnými režimami. Za 35 rokov sme mnohé boje vyhrali a mnohé aj prehrali.

Vyše 100 slovenských osobností, medzi iným aj bývalá premiérka, traja bývalí ministri zahraničných vecí, viacero bývalých diplomatov, ako aj osobností zo sveta kultúry a občianskeho sektora, dnes vyjadrilo podporu občianskej spoločnosti v Gruzínsku, ktorá volá po dôkladnom vyšetrení volebných nezrovnalostí po sporných parlamentných voľbách, ktoré sa v krajine uskutočnili koncom októbra.

Keď v roku 2014 vznikla vládna Rada solidarity a rozvoja, išlo strategicky dobre premyslený a v podstate veľmi pozitívny politický signál. Tento krok jasne deklaroval, že vláda vníma možné riziká toho, že v krajine – prvýkrát od Novembra 89 – vládne jedna strana (jednofarebná vláda Smeru fungovala v rokoch 2012 – 2016).

Ostrovy pozitívnej deviácie je už riadne klišéovitý termín, ale nevyhneme sa mu. Ľudia prežili najťažšie časy len vďaka súdržnosti, vytvárajúc ostrovy. U nás najťažšie možné časy zďaleka neprežívame, ale téma porovnávania s obdobím rezistencie v bývalom režime alebo v časoch mečiarizmu začala byť aktuálna.

Slovensko zažíva svoj cyklus boja slobody s neslobodou, teraz k nemu pribudli aj ťarchy v okolitom svete. Ako nerezignovať na dobro a budúcnosť? Cez budovanie komunít? Inšpirácia je v minulosti, ale aj za Atlantikom.

Želmíra Mikulášová sa narodila ako Želmíra Agnetová 12. augusta 1953 v Rožňave. Detské roky prežila v Ochtinej, kde jej otec Ján Agnet pôsobil ako evanjelický farár. Mama Anna (rod. Ťahúňová) pochádzajúca z Bodorovej sa v tom čase starala o Želmíru a mladšieho brata Daniela.

Adriana Seboková, rodená Mendová, ktorej doma hovorili Ada, sa narodila 1. 12. 1927 v Banskej Bystrici. Pochádza zo židovskej rodiny, no už pred vojnou ju dali pokrstiť, tušiac blížiace sa nebezpečenstvo a to dokonca dvakrát. Najskôr ju dala pokrstiť stará mama a neskôr priateľ jej otca.

Otis Laubert sa narodil 8. januára 1946. Prvých pätnásť rokov života prežil v dedinke Valaská neďaleko Brezna. Neslobodná atmosféra 50. rokov sa ho našťastie veľmi nedotýkala, hoci vnímal určité anomálie doby aj vo svojom okolí.

Sestra Notburga, vlastným menom Eva Galbavá, vďaka svojej nezlomnej viere pokorne znášala ústrky komunistického režimu.