Prelom roka predstavuje už tradične príležitosť, kedy si ľudia dávajú rôzne novoročné predsavzatia. Tie im ale väčšinou dlho nevydržia. Kritický je údajne už druhý januárový piatok.

Stojíme pred letiskovou kontrolou, v jednej ruke kufor a v druhej mobil, kde máme letenky, a malá bordová knižočka – cestovný pas. Je to náš drobný cestovateľský zápisník, ktorý hovorí veľa o našich príbehoch. Zároveň hovorí aj svoj vlastný príbeh.

Neverili by ste vlastným ušiam, aké neskutočné „rozprávky“ sa dajú vymyslieť v úmysle získať poistné plnenie a následne peniaze do svojho vrecka. Dalo by sa povedať, že Slováci sú vynaliezaví, ale nie vždy všetko vyjde podľa ich predstáv...

Farebné domčeky zaliate slnkom, dláždené ulice, kaktusy, územčistí muži v sombrerách a ženy vo vyšívaných šatách. Ak si Mexiko predstavujete takto, zavítajte do Oaxacy, tam nájdete všetko.

Ten paradox bije do očí. Nárast vedeckých poznatkov a ich technologické aplikácie ohromujú. Ak by sme naše výpočty založili na optimistických očakávaniach ranej modernity, mali by sme dnes žiť v mieri, všeobecnej prosperite, slobodní od povery, biedy a strachu. A predsa...

Ľubomír Lipták (1930 – 2003) patrí medzi najvýznamnejších slovenských historikov súčasných dejín po druhej svetovej vojne.

Keď hovoríme o „americkom sne“, nemali by sme myslieť len na americké sebavedomie. Ide aj o vnímanie Ameriky zo strany „tých druhých“, napríklad aj nás Európanov. To, čo možno povedať o sne, platí aj o sklamaniach snívajúcich – obojstranne, na oboch stranách Atlantiku, a nielen tam.

Do tretice sa vraciame k paradoxu ľudskej slobody. Sľúbil som, že v poslednom diele budem venovať pozornosť slobode aj ako problému z hľadiska teológie, čo je disciplína s metafyzikou dôverne prepletená.

O Michalovi Milanovi Harmincovi, slovenskom architektovi pôvodom z Balkánu, ste s dosť veľkou pravdepodobnosťou dosiať veľa nepočuli. Stál však pri počiatkoch slovenskej architektúry a bez neho by neboli ďalšie mená, tie známejšie.

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.