V súčasnosti nadštandardne diskutovaná služba a zdieľaná ekonomika tvoria spoločenský prínos. Prinášajú technologický pokrok i väčšiu možnosť výberu. Nemožno však zabudnúť na tých, ktorých sa to dotýka najviac.

Samotná existencia regulácie v legislatíve ešte automaticky neznamená jej ekonomickú alebo spoločenskú opodstatnenosť, či dokonca prospešnosť. Opak je v niektorých prípadoch pravdou.

Či sa to niekomu páči, alebo nie, vzdelávanie je služba ako každá iná. Má svoje výnosy a náklady. Téma zdrojov v školstve tak podlieha ekonomickým zákonitostiam a otvára zaujímavé i nepríjemné otázky zároveň.

Svet, v ktorom existujú iba transakcie výhodné pre účastníkov výmeny, a pritom neškodné pre tretiu osobu. A to všetko bez štátnych pravidiel. O takom sa asi po nociach sníva ekonómom oslavujúcim zdieľanú ekonomiku.

Futbalistov často označujú za padavky, ktoré len filmujú a nedokážu ustáť žiadny fyzický súboj. Príčinou je vraj zženštilosť futbalistov, či ich nízky prah bolesti.

Veľa ľudí sympatizuje s myšlienkou „zdieľanej“ ekonomiky. No keď sa ich spýtate, čo by jej vytkli, najčastejšia odpoveď je neplatenie daní. No často ide o mýtus.

Futbalistov často označujú za padavky, ktoré len filmujú a nedokážu ustáť žiadny fyzický súboj. Čo fyzický súboj, ani len najmenší dotyk! Pri hľadaní príčin sa následne často odkazuje na zženštilosť futbalistov, či ich nízky prah bolesti.

Keď vyslovíte podmieňovaciu vetu „ľudia by mali platiť za základné vzdelávanie“, väčšine poslucháčov sa zježia chlpy na celom tele. Ľavicoví intelektuáli by dokázali instantne o tomto barbarskom návrhu vyprodukovať niekoľkostranový pamflet ako status na Facebooku.

Podľa mnohých ekonómov existujú statky, ktoré sa nedajú zabezpečiť inak ako štátnym donútením, ani financovať inak ako zdaňovaním. No koncept crowdfundingu ukazuje nápadité nové spôsoby, ako by to mohlo fungovať aj bez všadeprítomnej a všemocnej vlády.

Odliv mladých, šikovných ľudí do zahraničia je jeden z najväčších problémov Slovenska. Momentálne každý piaty vysokoškolák ide študovať za hranice. Tento stav nie je taký akútny ako vírus pred nemocnicou alebo Rus za hranicami, ale jednoznačne ide o jednu z najväčších výziev Slovenska na najbližšie dekády.