Dramatické dianie vo svete aj neradostný stav vnútri štátov, vrátane tzv. vyspelých demokracií, akoby znovu podporoval názory, že politika je od morálky nielen oddeliteľná, ale že dokonca jej výkon si vyžaduje úplné odhodenie morálnych zábran, prípadne vypracovanie novej, revolučnej morálky.

16. septembra usporiadala občianska organizácia Karpatská platforma diskusiu v priestoroch Bratislavskej Starej radnice, nadväzujúcu na deň 9. septembra, ktorý je v Slovenskej republike pamätným dňom obetí holokaustu a rasového násilia. Svoju účasť som si dovolil využiť na krátku reflexiu.

Už viackrát, a v týchto dňoch novembrových spomienok nadovšetko, som sa pristihol pri tom, že míňam nadmieru energie na prinútenie sa k optimizmu, na „vyžmýkanie“ posledných zvyškov viery v možnosť nejakej zmeny k lepšiemu. Nie zázračného skoku do svetlého zajtrajška. Stačilo by, keby sa prelomil ten bludný kruh prehlbujúceho sa úpadku.

Pamätáme sa na všetky tie výzvy Ukrajine, aby začala rokovať? Aby prestala s márnym odporom? Aby skoncovala s vojnou, ktorú – a to je akurát jedna z maličkostí, ktoré pri tom kadekomu unikajú – začal niekto iný, menovite ten, kto na ňu zaútočil? Existujú rôzne spôsoby, akým bola pravda prekrúcaná, najmä od 24. februára 2022.

Nedávno uplynulý pamätný Deň reformácie je vhodná, hoci akiste nie jediná príležitosť pripomenúť si niektoré aspekty duchovnej krízy nastupujúceho moderného veku. Aj vtedy prinášalo tušenie zmien aj snahu o nový pohľad, ba návrat do minulosti. A ak uvažujeme konkrétne o reformácii, nemôžeme opomenúť učenie apoštola Pavla.

Ako sa Slovenské národné povstanie javí v pohľade zo zahraničia? Kto boli Francúzi bojujúci na strane slovenských povstalcov? Zachováme historickú pamäť pri striedaní generácií? Hovoríme s tlačovým atašé veľvyslanectva Francúzskej republiky a bývalým profesionálnym vojakom p. Didierom Rogasikom.

Voľby boli vnímané ako súboj medzi proeurópskou opozíciou a čoraz autoritatívnejšou proruskou vládou Gruzínskeho sna.

To, že kultúra je zdravá, spoznáte podľa toho, že sa o nej príliš nehovorí, hlavne: netára. Existujú slová, ktoré je treba používať opatrne, striedmo, ba povedal by som: s posvätnou bázňou. Ak sa začnú zneužívať, používať svojvoľne, mocensky zištne, dochádza k ich znesväteniu.

„Človek má vo všeobecnosti sklon pokladať poriadok, v ktorom žije, za prirodzený. ... Neverí, že sa na dôverne známej ulici, na ktorej vylihujú mačky a hrajú sa deti, môže zjaviť jazdec s lasom, ktorý bude lapať chodcov a vliecť ich na jatky, kde ich ihneď zabijú a povešajú na háky.

V dnešnom podcaste účinkujú Tomáš Zálešák, Juraj Petrovič, Štefan Hríb a Eugen Korda.