Môžeme nadviazať na našu minulú úvahu o rozpoznávaní symptómov úpadku slobody a nástupu tyranských, despotických či totalitných režimov. Než však v týchto súvislostiach zameriame sľúbenú pozornosť na klasické (predmoderné) zdroje, ešte sa pristavme pri niekoľkých prípravných poznámkach, aby sme tieto texty dokázali čítať s uspokojivou mierou porozumenia.

Povedané jazykom z predmoderných a predvedeckých dôb: znamenia nevyzerajú dobre. Tretiu antidemokratickú „protivlnu“ po „tretej vlne“ svetovej demokratizácie predpovedal zosnulý Samuel P. Huntington na konci minulého storočia. Tá protivlna je dnes skutočnosťou. A silnie.

Tá vojenská prehliadka v Pekingu vypovedá viac než celé stránky slovných deklarácií a diplomatických floskúl. Tí muži na tribúne, Si Ťin-pching, Putin aj Kim Čong-un, spolu s mnohými ďalšími vrátane Róberta Fica niečo reprezentujú. Čo to je? Odkiaľ sa to vzalo? Najskôr skúsme malú anamnézu.

V upútavke Števa Hríba na najnovšie číslo .týždňa padla otázka či sa máme báť zmien, ktoré prináša umelá inteligencia, a vzápätí odpoveď v podobe jednoznačného „Nie“. Nie je prečo obávať sa „ďalšej katastrofy“, čoho podrobnejšie dôvody sa čitateľ dozvie v čísle. Dovolím si tu vysloviť úctivú polemiku v záujme istého objasnenia témy.

Keď som sa tu naposledy venoval otázke budovania spoločnej obrany západných demokracií (ešte k nim doposiaľ patríme aspoň de iure), reč bola aj o ich súčasnej kríze, ktorá je z nemalej časti krízou kultúry a vzdelania.

Zažívame masové šírenie novej agresívnej iracionality v tom istom čase, keď veda a technológia slávia nové triumfy. Paradox, náhoda alebo vzájomná súvislosť? Kam kráčame, čo nás učí história moderných revolúcií, prečo by sme nemali vkladať do vedy a technológií mesiášske očakávania: aj o tom hovoríme v ďalšom diele našej relácie.

Na Organizáciu Severoatlantickej zmluvy, teda NATO, môžeme nazerať cez právne formulácie zmluvných vzťahov, súčty kapacít a materiálnych zdrojov, technologické parametre či súhrnný objem palebnej sily. Možno hovoriť aj o jej politických základoch a cieľoch. To všetko má však ďalšie a hlbšie predpoklady a súvislosti.

Je horšia tyrania alebo chaos a bezvládie? Komu vyhovujú spoločenské krízy? Ako rýchlo upadajú svetové veľmoci? Prečo bývajú rozhodnutia veľkých štátnikov tragické? O dnešných globálnych trendoch, o lekciách nedávnych aj dávnych udalostí, a prečo dejiny nekončia – aj o tom hovoríme v ďalšom pokračovaní Konfrontácií.

Pre ÚPN otvára memorandum možnosti na systematický výskum v ukrajinských archívoch.

Po Haagskom samite NATO sa politicky trochu vyčasilo. Nesmieme sa domnievať, že problémy skončili. Nemôžeme očakávať žiadne zázraky. Máme však naznačený smer postupu, akým dnešnej, akiste veľmi nemilej situácii možno čeliť. Pravda, ak sa v ňom bude pokračovať.