Naše rozhodnutia – životné, ekonomické, morálne aj politické – ovplyvňujú emócie. Ak si to nedokážeme priznať, ovplyvnia nás ešte viac. Ak chceme myslieť racionálne, musíme sa s nimi dôkladne spoznať. Začnime tou najmanipulatívnejšou. Strachom.

Prvú časť tohto známeho textu akiste poznáte: ľudia vôbec nie sú zlí. Chápeme, že ide o hru so slovami, ale v dnešnej téme rozoberáme práve toto: sú medzi nami ľudia, ktorí sú vyslovene a bezpodmienečne zlí? Je zlo pevnou súčasťou našej civilizácie? A ako funguje dichotómia dobra a zla?

„Ponevač obžalovaný Juro Jánošík zavrhnuvše prikázaní jak boské tak též zákon krajinský predo dvema rokmy dal sa na zbojstvo a vudcem nebo hejtmanem takovým sa učinil.... Protož pro takové veliké a zlé účinky a prikázaní prestúpení má byť na hák na lavém boku prehnaný a tak na príklad jinších takových zločincov má byť zavesený.“

Zmeny svetového usporiadania môžu postihnúť najmä malé krajiny v strede Európy, ale nikto nevie, kde by sa také zmeny zastavili a ako by zasiahli aj veľké štáty. Čo môže Európa urobiť, aby sa nestala obeťou Ruska? V štúdiu .týždňa na Globsecu bol Michael Žantovský.

Po amerických voľbách sme vedeli, že bude zle, ale že bude zle tak rýchlo a intenzívne, to nás mnohých šokovalo. Amerika nezačína byť „znovu veľká“, naopak. Kolíska demokracie strmhlav padá. V téme tohto čísla uvažujeme, prečo a kam.

Bude vojna? Oteplí sa príliš? Zničí nás umelá inteligencia? Pribúda ľudí so strachom z budúcnosti aj tých, ktorí preto nechcú mať deti. Dá sa byť v takomto svete šťastný? Odpovedá psychiater Péter Hunčík.

Šťastie je univerzálna túžba ľudstva. Ako ho prežívajú jednotlivé generácie v čase globálnych kríz, neistoty a spoločenských zmien? A sú vôbec šťastné?

Nadväzujeme na tému, ktorej sme sa venovali v minulej časti. Reč bola o spochybňovaní zmyslu politiky vôbec aj o pokusoch nahradiť ju niečím iným, lepším, alebo aj vedeckejším. Je načase povedať pár ďalších téz o nenahraditeľnosti politiky alebo tiež o nevyhnutnosti robiť politiku.

Od neuskutočnenej svadby dvoch mladých ľudí prešlo už 7 rokov. Rovnaký čas hľadá Slovensko odvahu pozrieť sa na seba očami Jána a Martiny. Prečo nevieme vyniesť spravodlivý verdikt? Prečo nedokážeme spoločne aspoň toto napraviť?

Situaci na Slovensku nelze charakterizovat jako ztracenou. Občanská společnost na Slovensku několikrát dokázala sehrát klíčovou roli v kritických situacích.