Karol Duchoň je momentálne slávnejší, ako bol počas svojej kariéry, ktorú definitívne ukončila jeho smrť v roku 1985. V tom čase bol už na periférii záujmu a nemohol za to len jeho alkoholizmus: prichádzali umelci, ktorí boli atraktívnejší pre mladých.

Normalizácia a talent spolu nikdy neladili. Ani nekladenie odporu v takých podmienkach neotvorí možnosť skutoĬnej sebarealizácii. Príbeh Karola Duchoňa ako človeka a umelca o tom vypovedá. Čítajme pozorne: tá doba sa totiž vracia.

Nasledujúci text je spontánnym pohľadom človeka narodeného a žijúceho na Spiši, ktorého spája so spišskými udalosťami, prítomnými aj minulými, najmä zvedavosť a laický záujem. Všeličomu už rozumiem, ale mnohé veci sú stále nepochopiteľné.

Slovensko je krajina odchodov. Emigračných vřn bolo od 20. storoĬia niekoľko: 1. svetová vojna, medzivojnové obdobie, po 2. svetovej vojne, po komunistickom prevrate, po roku 1968, počas normalizácie a ekonomická emigrácia po roku 1989. Masívna vlna, vyvolaná Ficovou politikou, už prebieha. Pozrime sa na ňu.

Opera nie je iba o vysokých tónoch. V budapeštianskej Marii Stuarde však nezanedbateľne lemujú výkony troch hlavných postáv – inak solídneho Juraja Hollého trápia, Gabriella Balga sa v nich kúpe a výkon Orsolye Sáfár nezachránili.

Najväčšie česko-slovenské stretnutie o výžive, zdraví a fitness odpovie na otázky, ktoré si (ne)kladieš.

„Bože, požal toho smútku žalostného, co zlobiví lidé učinili sú mne, beze všej príčíny mej, zarmútili serdce mé, milost sú zrušili.“

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Pápež František odišiel z tohto sveta, v ktorom vidíme Boha ako matný obraz v zrkadle, tam, kde „uvidíme tvárou v tvár“. Hovoríme o tom, čo zanecháva pre Cirkev a tento rozorvaný svet. Aj o perspektívach nás všetkých.

Kotlárovými ústami vláda prirovnáva občanov k modifikovanej kukurici. Vládna moc beztrestne šíri hoaxy. Popiera výsledky vedy, modernej medicíny.