Dolné Rakúsko je ako stvorené na turistiku s príbehom. Len pár hodín od slovenských hraníc objavíte kraj, ktorý ponúka pôžitky pre telo aj dušu: rozmanitú prírodu, kvalitnú gastronómiu, pokoj a autentické zážitky. Zabudnite na davy – namiesto nich vás čakajú pokojné lesy, vínne uličky, tiché chodníky aj výnimočné výhľady.

Architekt Dušan Jurkovič bol pevne zrastený so slovenským národným hnutím devätnásteho storočia. Jeho starý otec Samuel Jurkovič bol organizátorom družstevníctva a zakladateľom prvého úverového družstva na Slovensku a v Európe. Samuelova dcéra Anička bola manželkou Jozefa Miloslava Hurbana a matkou spisovateľa a martinského činiteľa Svetozára Hurbana Vajanského. Bola to skrátka zakladateľská rodina slovenskej kultúry.

Je možné odpustiť, ak je vina až príliš veľká? Túto otázku si opakovane kladie muž a jeho okolie v snímke Otec. Po pozretí filmu si ju položí aj nejeden divák.

Profesionálna armáda je malá a ľudia sa do nej nehrnú. Ako by ste reagovali, keby vám prišiel povolávací rozkaz? Pre mnohých mladých Európanov to môže byť čoskoro realita.

Tak som si zase zavaril. Sľúbil som, že napíšem (vo voľnej nadväznosti na tému čísla) niečo o dedičstve normalizačnej mentality. Nie natoľko v kontexte kultúry či popkultúry, skôr v súvislostiach morálnych a politických, hoci tie sa od kultúry nedajú úplne oddeliť, ba majú s ňou zaujímavé spojitosti. Narazil som však na problém.

Karol Duchoň je momentálne slávnejší, ako bol počas svojej kariéry, ktorú definitívne ukončila jeho smrť v roku 1985. V tom čase bol už na periférii záujmu a nemohol za to len jeho alkoholizmus: prichádzali umelci, ktorí boli atraktívnejší pre mladých.

Normalizácia a talent spolu nikdy neladili. Ani nekladenie odporu v takých podmienkach neotvorí možnosť skutoĬnej sebarealizácii. Príbeh Karola Duchoňa ako človeka a umelca o tom vypovedá. Čítajme pozorne: tá doba sa totiž vracia.

Nasledujúci text je spontánnym pohľadom človeka narodeného a žijúceho na Spiši, ktorého spája so spišskými udalosťami, prítomnými aj minulými, najmä zvedavosť a laický záujem. Všeličomu už rozumiem, ale mnohé veci sú stále nepochopiteľné.

Slovensko je krajina odchodov. Emigračných vřn bolo od 20. storoĬia niekoľko: 1. svetová vojna, medzivojnové obdobie, po 2. svetovej vojne, po komunistickom prevrate, po roku 1968, počas normalizácie a ekonomická emigrácia po roku 1989. Masívna vlna, vyvolaná Ficovou politikou, už prebieha. Pozrime sa na ňu.

Opera nie je iba o vysokých tónoch. V budapeštianskej Marii Stuarde však nezanedbateľne lemujú výkony troch hlavných postáv – inak solídneho Juraja Hollého trápia, Gabriella Balga sa v nich kúpe a výkon Orsolye Sáfár nezachránili.