Vo vydaní .týždňa, ktoré je v predaji od pondelka 27. mája, si môžete okrem iného prečítať:

Modelky ako frustrované chudery, Marlon Brando ako pištolník, jeden láskavý blockbuster redefinujúci slovo sebairónia, najväčší československý televízny punk a Hugo Haas v americkej verzii Strážcu č. 47.

Jan Kraus ako socialistický textár populárnych piesní Evžen, depresívny rakúsky dokument o existenciálnom chove domácich zvierat, krásny technicolorový western aj ukrajinský film, ktorý je ruskejší ako vklad v cyperskej banke. A komédia podľa Buñuela.

Ak chcete vedieť, prečo, resp. pre koho by chcel byť Juro Malíček gay, prečítajte si tieto televízne tipy, alebo pozrite film Biutiful. Inak ho nepozerajte, vystríha Malíček. Pozerajte radšej film o poprsí, samurajovi, čo robí v sklade, alebo spomenkový program na Karola Duchoňa.

Každý piatok nájdete na webe niekoľko televíznych tipov nášho stĺpčekára Jura Malíčka: napríklad na nemeckú komédiu, ehm, s presahom; ruský film-balvan o báryšni; francúzsku kriminálku s Morriconeho hudbou a Belmondom vo vzduchu. A iné.

Stephen Hawking v televíznom seriáli, Muhammad Ali v erotickej dráme a John McEnroe v romantickej komédii? Žiadny problém. Teória veľkého tresku, Body & Soul a Wimbledon, na cameo narazíme úplne všade. Stačí dávať pozor.

Na tekvicovej polievke nie je nič zvláštne, ak to, samozrejme, nie je tá tekvicová polievka, o ktorej píše John Steinbeck v Na východ od raja. Celá tekvica v hrnci, len s odrezaným vrškom, do nej celé kurča, huby, zázvor, pór, zaklapnúť vršok, variť aj dva dni. Ochutnal by som. Alebo dusené fazule po mexicky Williama Saroyana z Oci, tebe preskočilo. Aby sme boli presní, 99 malých červených fazúľ. Či sú naozaj dobré, by sme zistili až po ochutnaní, rovnako ako hlavný hrdina.

Dňa 8. júna 2014 uplynulo 30 rokov od premiéry Krotiteľov duchov – filmu, ktorý sa sám od seba stal popkultúrnou inštitúciou až folklórom. Ľudia si ho pamätajú. Nie nevyhnutne ortodoxní fanúšikovia či pamätníci, aj ľudia podstatne mladší.

Realizmu, zdá sa, definitívne odzvonilo. Keď sa človek len tak naslepo vyberie do multiplexu a netúži po žiadnom fantastickom ozvláštnení, môže mať vyslovene problém. Jednak nežánrový film vlastne ani nenájde, jednak v dobrej polovici aktuálne uvádzaných filmov narazí na čosi, čo je buď sci fi, alebo fantasy, alebo rovno podľa komiksu, a to akoby bolo oboje. Aj sci fi, aj fantasy, aj za vlasy pritiahnuté, čo si budeme hovoriť, normálny mainstreamový pop.