Ahoj Ďuri, pred dvoma týždňami som si na Slovensku zabudla mobil, aj ruský aj slovenský. Dnes mi ho kamarát, čo mal cestu do Moskvy, priniesol. Keď som ho zapla, našla som sms od Teba. Ťažko vysvetliť, prečo som nenapísala článok už dva týždne. Tému som mala. Aj dve. Času nijako menej alebo viac ako obyčajne.

Andreu Bokníkovú poznám ako citlivú a jemnú literárnu kritičku, vedkyňu, historičku literatúry, ale aj ako zanietenú pedagogičku. Niet sa čo čudovať, že v našom rozhovore v jej pracovni na Katedre literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, kde pôsobí, tak často zaznievalo spojenie „moji študenti.“

Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš oznámili, že v SDKÚ končia. Ako s ich odchodom naložia dejiny a čo bude znamenať pre stranu, ktorú založili?

Tie dve knihy vyšli koncom minulého roka. Medzi psem a vlkem Sašu Sokolova a Metelica Vladimíra Sorokina. V čase olympiády v Soči nastal správny čas na ich čítanie.

Keď v roku 2011 preberala cenu Nadace Dagmar a Václava Havlovcov Vize 97, veľké množstvo žičlivých gratulantov sa jej prišlo pokloniť, ba mnohí pri jej nohách kľačali.

Každý ho v košických županských voľbách považoval za outsidera. Mal za sebou iba ministraničku Vladimíra Palka a išiel kandidovať proti silnému košickému županovi Zdenkovi Trebuľovi. Ale dnes je v druhom kole a Smer znervóznel. Rudolf Bauer.

Tragický príbeh nacistami vyvraždených a so zemou zrovnaných Lidic spred sedemdesiatych rokov je známy. Menej známe a prezentované je, ako dlhý tieň tragédie dediny pri Kladne dopadol na povojnovú históriu spoločnosti.

Zabudnime nateraz na slovenské voľby. Nech sa skončia s akýmkoľvek výsledkom, je isté, že dianie mimo Slovenska bude mať na naše životy rovnaký, ak nie ešte väčší vplyv než nová vláda. Povedzme to personifikovane: zabudnime teraz na Fica, lebo o nás už v tejto chvíli rozhodujú aj páni Draghi a Weidmann a ich veľký spor. Po dlhšej prestávke sa opäť hlásim s Nemeckým diárom.

V noci zo soboty na nedeľu 11. marca sa narodí nová SDKÚ. Aká bude?