Keď sa stal v roku 2004 prvýkrát špeciálnym prokurátorom, nikto nečakal zázraky. Po desiatich rokoch však prekonal aj najhoršie očakávania: Dušan Kováčik zastavuje trestné stíhania v politických, ekonomických aj mafiánskych kauzách ako na bežiacom páse.

Ešte za komunizmu odišiel za manželkou do USA a možno aj preto je témou jeho filmov hľadanie domova. V Amerike učí na prestížnej filmovej škole a dúfa, že filmy o Rómoch budú nakrúcať Rómovia. Filmár Mišo Suchý.

Na Febiofeste mal premiéru dokumentárny film Arnolda Kojnoka Lyrik o Jánovi Mlynárikovi, ktorý ako prvý v Československu napísal kriticky o odsune sudetských Nemcov.

Najprv, aby bolo jasné, o čom nehovorím: nehovorím o nedemokratických režimoch, kde sú ľudia akurát rukojemníkmi moci. Nehovorím ani o zločincoch a zločineckých klanoch, ktoré tak rady využívajú výhody demokracie. A nehovorím ani o korupcii, ktorá sa stala súčasťou našej každodennosti. Napríklad taký remeselník, ktorý mi príde opraviť záchod. Po dobre vykonanej práci si pri káve ponadávame na skorumpovaných politikov, a potom sa ma opýta, či mu zaplatím v hotovosti a bez faktúry, aby som ušetril na DPH. A už v tom ideme obaja.

Jedného dňa v marcii 1990 sa v Artfore na vtedajšej Ulici Červenej armády objavil mladý pár s prudko punkovým imidžom. Martin a Saša. Pýtali sa, či by Artforum nechcelo zorganizovať veľký koncert Karla Kryla, ktorému Saša v tom čase robila niečo ako manažérku.

Keď som ako neplnoletý mladík navštívil prvýkrát Prahu, vyzerala ináč ako dnes. Napriek zapľuvanosti, špine, absurdnosti červených hesiel a šedivosti olupujúcich sa fasád som sa do nej zamiloval.

Štátne divadlo Košice zaradilo do svojho repertoáru divadelnú hru bývalého slovenského prezidenta Rudolfa Schustera Bocatius o známom humanistickom vzdelancovi a košickom ricárovi. Štvrtý postnatálny Bocatius (dve rozhlasové podoby, jeden happening) Rudolfa Schustera stavia autora do roly obetavého odkrývateľa stáročiami zanesených stôp po košickom richtárovi (1569 – 1621).

Už tretí rok spovedáme zaujímavé slovenské osobnosti. Takmer každý respondent najneskôr v druhej vete povie niečo v tomto zmysle: Neviem oddeliť prácu od zábavy. Som tá šťastná výnimka, ktorá môže v živote robiť to, čo ju baví.

Tak som si kúpil autíčko na diaľkové ovládanie. Už som jedno mal, pred vyše tridsiatimi rokmi, fakt drahý dar, asi z Tuzexu, neprežilo ani prvú jazdu, na konci chodby som neskoro zareagoval, dvere do pivnice neboli zatvorené, zrútilo sa zo schodov a rozbilo sa na márne kúsky. Až mi je trápne napísať, že išlo o jeden z najtraumatizujúcejších zážitkov z detstva. Ale dvere do pivnice už som potom nenechal nikdy otvorené.

Keď príde november, opäť musí verejne spomínať, ako to bolo v osemdesiatom deviatom. Vie, že je čoraz ťažšie vysvetľovať mladým ľuďom, čo sa vtedy stalo. No nežije iba spomienkami, pracuje na niekoľkých vzrušujúcich projektoch, ktoré by rád dokončil. Fedor Gál.