Z mého druhého života

.alexander Tomský .časopis .klub 01.03.2014

Oslovili sme niektorých ľudí, dôležitých pre našu slobodu, aby napísali text o tom, ako žili pred novembrom 1989. Ako prvý píše exulant a bývalý londýnsky vydavateľ Alexander Tomský.

Korešpondečné semináre

.peter Vanya .časopis .veda 01.03.2014

V roku 1894 bol v Uhorsku (a teda v podstate aj na Slovensku) založený KoMaL, matematický a fyzikálny časopis pre stredoškolákov. Jeho súčasťou boli korešpodenčné súťaže (semináre), teda série príkladov na vyriešenie pre študentov, ktorým nestačila škola.

Prekliatie Strieborného medveďa

.peter Nágel .časopis .film 01.03.2014

Nazif Mujic prežil počas minulého Berlinale krásny sen, keď sa tešil zo Strieborného medveďa za herecký výkon v snímke Danisa Tanovića Epizóda v živote zberača železa. Po roku sa bosniansky Róm vrátil do nemeckej metropoly, ale nie ako herecká hviezda, ale bezdomovec, hľadajúci azyl pre svoju rodinu. Neprofesiálny herec musel odísť z vlastnej krajiny, kde ho vylúčili z vlastnej komunity. Jeho spoluusadlíci i kolegovia z práce mu dali najavo, že medzi nimi už nemá čo hľadať, keďže podľa ich mienky sa stal veľkou celebritou a musel určite poriadne zbohatnúť.

Za mojím odchodom je Šufliarsky

.marek Vagovič .časopis .rozhovor 05.01.2014

Ako prokurátorka riešila najťažšie mafiánske kauzy. Hoci sa jej vyhrážali zabitím, o svojej práci dokáže s nadšením hovoriť celé hodiny. Napriek tomu po štyridsiatich rokoch znechutená odchádza. Eva Mišíková.

Svet

.časopis 05.01.2014

Boj o prežitie

.yoani Sánchez .časopis .klub 27.10.2013

Nohavice ma prišité z dvoch vrstiev látky. Má tak dosť priestoru na to, aby mohol z továrne odnášať sušené mlieko. Doteraz nemal žiadny problém, ale z času na čas vymenia niekoho v stráži a on radšej niekoľko dní nič neprenáša. Práca v mliekarenskom komplexe nebola pre neho nikdy profesionálne zaujímavá, ale nemenil by ju za nič na svete. Za to, že je tam balič, si už mohol dovoliť všeličo. Oslavu pre svoju dcéru, novú strechu na dome, motorku, na ktorej jazdí po meste. Má prácu, ktorú mu závidia. Džob, na ktorý stačí šesť tried základnej školy, a predsa po ňom túžia akademici, experti, dokonca aj vedci. Je to totiž miesto, kde sa dá niečo ukradnúť.

Nový život po sedemdesiatke

.peter Bálik .miro Žbirka .časopis .hudba 27.10.2013

„Sedeli sme vedľa seba a dotýkali sme sa stehnami.“ To je veta Mira Žbirku o stretnutí s Paulom McCartneym v Prahe, ktorá medzičasom zľudovela. Miro Žbirka nie je len najznámejším Paulovým fanúšikom, ale aj človekom, ktorý sa v jeho tvorbe vyzná. V rozhovore pre .týždeň zhodnotil nový album Paula McCartneyho s názvom New.

Rozprávkové stanice

.martina Rúčková .časopis .týždeň vo svete 09.06.2014

Keď myslím na Moskvu, vždy si predstavím obrovskú sieť metra. Je to najčastejší dopravný prostriedok, ktorým cestujem, a je to aj skvelý obraz toho, čo sa práve v meste deje. Metro je v špičke rušné rovnako ako cesty nad ním. Občas nemám na výber a musím poriadne zabojovať, aby ma dav nestiahol tam, kam nechcem ísť. Napríklad späť do práce, z ktorej práve odchádzam.

Konzum náš každodenný

.peter Scherhaufer .časopis .divadlo 11.05.2014

„Sme produktom kapitálu a žijeme len dovtedy, pokiaľ to chcú tí, ktorí nám vládnu... Tí, ktorí potrebujú našu prácu, aby mali zisk...“ Bratislavské divadlo Aréna uviedlo divadelnú hru Karl Marx Kapitál, ktorú na objednávku napísal Peter Lomnický, známy najmä ako prekladateľ divadelných hier. Jeho monologický pamflet, ktorý cituje Marxa, Žižeka, Palahniuka, Houellebecqa či Becketta, otvorene pomenúva hybné sily trhovej spoločnosti, ale aj ich bezprostredné dopady na život a psychiku jednotlivca či ekosystém. Robí tak inteligentne, s nadhľadom a vtipne. V Lomnického texte neexistuje hluché miesto, každá veta má svoj význam a každá myšlienka svoju hĺbku a silu.

Pohľad Petra Zajaca

.peter Zajac .časopis .klub 26.04.2014

Ukrajina je ako vo vývojke. Jej fotografia už má kontúry, aj keď je obraz ešte nejasný. Niektoré veci však už možno povedať s istotou. Na Ukrajine sa odohráva najväčší agresívny zásah do suverenity štátu za posledné štvrťstoročie a pokus o radikálnu zmenu povojnovej geopolitiky. Rusko sa vydalo na dráhu revizionizmu, ktorý nemá časové ohraničenie. Pod hlavičkou Nového Ruska siaha do obdobia Kataríny Veľkej, ale aj do čias Kyjevskej Rusi. Na rozdiel od nemeckého revizionizmu, ktorý bol územným výsledkom porážky v prvej svetovej vojne, dnešný ruský revizionizmus je výsledkom vnútornej implózie komunistického systému, ktorého dôsledkom bol aj rozpad Sovietskeho zväzu a vznik Ruska po Janajevovom pokuse o puč v auguste 1991.