Slávnostným galopom v prilbe a montérkach zvestoval Robert Fico národu, že zachránil východu minimálne 7-tisíc pracovných miest. Ako to už býva pri marketingových predstaveniach, pravda je predsa len zložitejšia.

Chmáry nad slovenskými verejnými financiami dostali opäť o čosi temnejšie zafarbenie. Paradoxne, prvé optimistickejšie dáta o oživení – po roku a pol recesie v Únii – vyvolali u páru Fico & Kažimír presne opačnú odpoveď, než akú by Slovensko potrebovalo. Tu je: „Z viacerých ukazovateľov ekonomického vývoja sa dá odčítať, že Slovensko akoby krízu definitívne nechávalo za sebou,“ napísal vo svojej pravidelnej epištole pre HN predseda vlády.

Rebríček uchádzačov o prezidentský palác – ohlásených či predpokladaných - podľa agentúry Polis akoby z oka vypadol štruktúre straníckych preferencií. Na čele Robert Fico, za ním dlho, dlho nič, potom púšť a step, ešte raz nič a za siedmymi horizontmi planktón neľavicových „prenasledovateľov“.

Z rôznych hitparád podnikateľského prostredia, investícií či korupcie sa nemusí vždy padať na zadok. Niekedy sú výskumy postavené na príliš „mäkkých“ dátach, inokedy z nich trčí subjektivizmus hodnotiacich, porovnávanie neporovnateľného a často si aj vzájomne protirečia.

Defraudácie majetkov, o ktorých hovorí „tajná“ správa bývalého zástupcu riaditeľa VOS, predstavujú vojenské spravodajské služby ako ďalší kamienok v mozaike štátnych inštitúcií, ktorých rozklad prebieha priamo pred očami.

Príbeh vlády Fico II v rozhodujúcej miere ovplyvní, či sa sociálny pokoj aj pri obmedzených zdrojoch na rozdávanie udrží. Je isté, že čo sa spoločenských turbulencií týka, Slovensko prechádza krízou ako jedna z najpokojnejších krajín v Európe.

Rozpoltenie Slobody a solidarity sprevádza široký mediálnoanalytický konsenzus, že „SaS sa rozpadla kvôli predsedovi“ . V rôznych verbálnych prešmyčkách sa tento motív recykluje, pričom ho dopĺňajú politologické prognózy typu „musel by sa stať zázrak, aby sa Sulík pri svojej neústupčivosti vrátil v roku 2016“.

Václav Klaus vyryl do českej politiky a spoločnosti stopu, porovnateľnú s jeho predchodcom. Aj keď planetárnej známosti a prestíži Václava Havla sa nepriblížil, jeho presah mimo Česka bol podstatne dlhší, než je bežné u hláv malých štátov.

Organizátori mesta kultúry vyjadrili nevôľu nad tým, že neprajníkmi „umelo živené“ škandály prekryli posolstvo, „to dobré a pekné“, čo slávnostné otvorenie EHMK prinieslo.

Slovensko začína ďalší z radu krízových rokov, ktorých jedinou istotou je neistota. To ešte neznamená, že dianie za hranicami ovplyvní domáce udalosti viac než skutky tunajších politikov. Ale môže.