Dvadsiateho októbra v bratislavskej galérii Cvernovka vyhlásili víťaza Ceny Oskára Čepana, ktorej organizátorom je Nadácia Centrum súčasného umenia. V poradí 16. ročník ocenenia pre mladého slovenského umelca/umelkyňu do 35 rokov má pomerne prekvapujúceho víťaza.

Experti parlamentných strán a MF SR predložili v zriedkavej zhode koalície i opozície na verejnú diskusiu návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Jeho cieľom je dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Niektorým sa však návrh zdá málo ambiciózny.

Tento rok sa rozhoduje o osude Recyklačného fondu, ktorý je v oprávnenej nemilosti jeho prispievateľov už od roku 2001, keď bol založený. Vznik fondu práve v čase, keď Dzurindova vláda zrušila mnoho štátnych fondov, naozaj nevyzeral ako racionálne rozhodnutie. Ani ním nebol.

Pljeskavica, vešalica, kobasica, ražnjići. Rýchla, veľmi rýchla a neznesiteľne rýchla dychovka. Srbský duch dostal v balkánskych vojnách na frak, na festivale Guča však heroicky a nespútane víťazí. Aspoň tých pár dní.

Hádam najhorúcejšie diskusie, ktoré predchádzali aktuálnemu ročníku „džezákov“ boli venované ich exilu, keďže 36 rokov patrila bratislavská džezová jeseň priestorom PKO.

Vývoj v Európskej únii dosiahol novú etapu: vzniká konfikt, ktorý môže zmeniť politické spektrum. Pripomenul to minulý týždeň ľavicový publicista Radovan Geist neslávnym rozdelením na proeurópske a protieurópske strany.

Keď prichádzajú zlé správy o stave EÚ a budúcnosti eurozóny, euroskeptici sa radujú.

Ďalšie a ďalšie bailouty, celoeurópske dane, zasahovanie do rozpočtovej suverenity a prehĺbenie integrácie smerom k fiškálnej únii, teda trpkému koncu EÚ. Toto smerovanie si nakoniec vybrali čelní predstavitelia Nemecka a Francúzska po ostatnom summite.

Kríza dôvery. Približne týmito dvoma slovami by sa dal opísať súčasný stav a týka sa tak akciových trhov, bez ohľadu na kontinent, ako aj politického a ekonomického vývoja na oboch stranách Atlantiku.

Jedným z argumentov pre náš vstup do Európskej únie bol ten o stabilite: Dosiahnutie politickej stability pričlenením sa k vyspelým demokraciám a získanie ekonomickej stability vstupom na jednotný európsky trh či prijatím eura ako spoločnej meny. Aká je však realita?