Predtým, než odíde domov, sedí a počíta mince. Má 55 centov v konvertibilných pesos. Je to ekvivalent celodennej práce, niečo, čo sa zmestí do rohu jej vrecka. Vie, čo si za tie peniaze ide kúpiť. To isté, čo vždy. Môže si dovoliť dva kuracie bujóny a kocku mydla. Osem hodín práce má hodnotu dochutenia ryže a trochy peny v kúpeľni. Táto žena patrí do Kuby, ktorá stále počíta ceny v národnej mene – kubánske peso – je to časť krajiny, ktorá nedostáva žiadne náhrady, nemá žiadne špeciálne privilégiá, nemá rodinu v cudzine, žiadny biznis doma, nič, čo sa skrýva pod pultom.

Vo svete sa už dlho vedú diskusie o tom, ako automatizácia robí ľudských pracovníkov nadbytočnými. Súvisí medializované vyjednávanie v slovenskom Volkswagene o možnom znižovaní platov zamestnancov s odvekým maratónom ľudí proti strojom?

Seriály o zločine. Proletári televíznej zábavy odvádzajúci tú najčernejšiu prácu. Vyplniť voľný čas ľuďom, ktorí si ho nevedia vyplniť sami. Väčšina z nich zredukovala zločin na čosi, s čím sa zopár extrémne nadaných sympatických špecialistov dokáže vyrovnať za necelú hodinku. Veľa sa v nich ukazuje, aj veci, ktoré sa vlastne normálne vidieť nedajú, veľa sa rozpráva a vždy sa v nich riešia aj vzťahy. Vďaka vzťahom spoznáme postavy a obľúbime si ich, a vďaka vzťahom sa dívame, aj keď už je zločin vyriešený.

„Intuícia predchádza strategické uvažovanie,“ píše Jonathan Haidt vo svojej knihe Morálka lidské mysli (Dybbuk, Praha 2013). To, že patríme do tímov, ktoré hrajú za rôzne politické ideológie, náboženstvá... a z nich vyplývajúce morálky, je fakt. Niektoré z nich si síce v konkrétnych situáciách môžu pripísať dočasné víťazstvá, ale nie vlastníctvo pravdy pravdúcej. A ak chceme, aby ihrisko nepokryli obete, treba sa pomaly, empaticky, krôčik za krôčikom, snažiť o nastolenie aspoň minimálnej dôvery voči iným intuíciám, podvedomým pocitom, než sú tie moje – voči iným morálkam.

Profesor Rovenský dal dokopy tím piatich lekárov a jedného filozofa a spoločne pripravili publikáciu, ktorá encyklopedickým spôsobom zaznamenáva osudy českých lekárov pôsobiacich po roku 1918 na Slovensku.

Mám otázku na svojich slovenských priateľov – libertariánov aj redaktorov kultúrnej rubriky – a myslím ju vážne, nie rečnícky: Ako by ste riešili financovanie divadiel?

Má za sebou impozantný životný príbeh, bol hercom, tribúnom revolúcie, ministrom, riaditeľom televízie. Keď sa v roku 2002 stiahol z politiky, vyzeralo to, že sa do tohto ringu už nevráti. Ale je späť a chce poraziť Roberta Fica. Milan Kňažko.

Od konca novembra zaplavili ukrajinské mestá protesty, ktoré svojou razanciou prekonali aj Oranžovú revolúciu v roku 2004. Ľud sa najskôr vzbúril proti tomu, že prezident Viktor Janukovyč nepodpísal Asociačnú dohodu s EÚ. Neskôr, keď polícia zmasakrovala demonštrantov v Kyjeve, začal požadovať odstúpenie vlády aj prezidenta.

Najprv sa zdalo, akoby sa mu do novej funkcie ani nechcelo. Veď má svoj golf, atraktívne herecké príležitosti aj slušné zabezpečenie. Splnil si všetko, po čom túžil, už treba len užívať život. Tak načo ďalšie výzvy? Ale Milan Kňažko sa napokon pre prezidentskú kandidatúru rozhodol.

Ladislav Snopko väčšinu pracovného týždňa trávi v Prahe ako supervízor Paláca Lucerna. Hovorí, že jeho život je najmä o komunikácii, stretávaní sa s ľuďmi, či už plánovane, alebo náhodne. Aj náhodné stretnutia sa však potom často transformujú do konkrétnych projektov.