Najprv sa zdalo, akoby sa mu do novej funkcie ani nechcelo. Veď má svoj golf, atraktívne herecké príležitosti aj slušné zabezpečenie. Splnil si všetko, po čom túžil, už treba len užívať život. Tak načo ďalšie výzvy? Ale Milan Kňažko sa napokon pre prezidentskú kandidatúru rozhodol.

Ladislav Snopko väčšinu pracovného týždňa trávi v Prahe ako supervízor Paláca Lucerna. Hovorí, že jeho život je najmä o komunikácii, stretávaní sa s ľuďmi, či už plánovane, alebo náhodne. Aj náhodné stretnutia sa však potom často transformujú do konkrétnych projektov.

Bola raz jedna princezná, ktorej pri narodení istá ohrdnutá sudička nadelila niečo o vretene. Dievčatko to bolo také šikovné, že sa o to vreteno na prahu dospelosti naozaj pichlo a zaspalo na sto rokov. Volali ho Šípková Ruženka.

Nedávno ktosi zavesil na internet jeho rozhovory s bosom podsvetia Jurajom Ondrejčákom alias Piťom, aby ho skompromitoval. „Nehanbím sa za to, že som v kontakte s mafiánmi. Dôležitý je výsledok mojej práce,” hovorí novinár Tom Nicholson.

Po posledných krajských voľbách v roku 2009 na tomto mieste stálo, že slovenským voličom zrejme chýba ešte rok krízy, aby sa z Fica a Smeru vyliečili. Na prahu ďalšieho cyklu nezostáva, než s vedrom popola na hlave priznať omyl. Aj s korekciou, že precitnutie si vyžiada podstatne dlhší čas, možno až k prelomu ďalšieho desaťročia.

Robiť kvalitný časopis je v slovenských podmienkach náročné. Robiť v našich podmienkach týždenník, ktorý sa presadí aj v medzinárodnom meradle, si vyžaduje tím tvorivých ľudí, veľkú výdrž a dlhoročnú prácu na spoločnej vízii. Ale robiť na Slovensku časopis, ktorý opakovane porazí Time či National Geographic, je čosi ako zázrak.

Témou minulého čísla časopisu .týždeň bolo sté výročie narodenia Ronalda Reagana. Niektorí čitatelia v diskusii pod článkom naznačovali, že sme bývalému americkému prezidentovi nedostatočne vytkli jednu škvrnu na veste. A to tradičnú vec, ktorá sa vznáša ako výčitka voči americkej zahraničnej politike, nech je prezidentom hockto: podporu niektorých nechutných diktátorských režimov v rozvojových krajinách.

V piatok vystúpili U Očka kapely Hvozd a Kolowrat. Hvozd bol dobrý, Kolowrat výborný. Celkom príjemný večer.

Za slobodu sme v novembri, pred ním ani po ňom nebojovali. Dostali sme ju ako (nezaslúžený) dar. Bolo to ako sen.

S naším milým oslávencom som sa spriatelil pred štrnástimi rokmi na VPN-ke. Práve zvíťazila nežná revolúcia a letelo heslo: „Skončila sa zoologická záhrada socializmu, treba si zvykať na džunglu demokracie.“