Voľby v roku 1998 poslali Mečiara do dôchodku. Odišiel od nás a (podľa vlastných slov) neublížil nikomu z nás. Určite mu nič nedokázali. Korune však jeho panovanie dalo zabrať. Naša vtedajšia mena po uvoľnení kurzu a počas nasledujúcej sanácie ekonomiky výdatne krvácala. Za prvých 6 mesiacov roku 1999 stratila 18 percent svojej hodnoty voči americkému doláru. Pamätám si to pomerne presne. Doslova som vtedy cítil, ako sa tisíce amerických dolárov, ktoré som si v lete 1998 priniesol z letných prác v Novom svete, množia v internátnej skrini. Tentoraz bez toho, že by som musel vypotiť čo i len kvapku potu na budovanie amerického kapitalizmu. Cítil som sa ako kráľ. Chvíľu som sa oddával luxusu. Namiesto 10 rožkov a 15 deka parížskeho som večeral 30 deka šalátu s troma rožkami.

Vzkriesenie existuje. Nejde len o fyzické vrátenie tela do života! Dnes všade, v práci, vo vzťahoch, na súdoch, atď. zaznieva lacná výhovorka: „To nie ja, to tí druhí! Oni sú na vine, že sa veci takto udiali a ja som potom nemohol konať inak.“ Myslím, že v kontraste s tým tu hlasno zaznieva fakulta spovede ako hádam posledná bašta v spoločnosti, kde si človek dobrovoľne kľakne a žaluje na seba hory-doly, že on zlyhal v manželstve, on podvádzal v práci, on je strašný sebec, čo ide po povrchu, a je vinný svojou pýchou.

Jemen vo vojne Do občianskej vojny v Jemene zasiahla aliancia pod vedením Saudskej Arábie, v ktorej sú ešte Jordánsko, Sudán a niekoľko ďalších krajín. Bombardovaním zakročila proti ozbrojenému hnutiu šiítskych húsíov, ktorí ešte v septembri dobyli hlavné mesto Saná a momentálne ovládajú približne polovicu jemenských provincií.

V posledných týždňoch boli publikované viaceré dáta o súčasnom a budúcom uplatnení absolventov vysokých škôl na trhu práce. Tieto dáta otvárajú viac otázok než poskytujú odpovedí.

V akom stave sa nachádzajú slovenské vysoké školy? Pripravujú dobre svojich študentov pre „potreby trhu práce“? Z čoho máme vychádzať pri hľadaní odpovedí na tieto otázky? Máme k dispozícii relevantné štatistiky?

Veľtrh práce Profesia sa konal už šiesty rok v obrovskej bratislavskej Inchebe. V menšej budove by táto akcia ani nemohla byť – každého ročníka sa totiž zúčastní masa nezamestnaných ľudí.

K základným slovenským historickým stereotypom patrí naše zdvojené vnímanie sveta. Sme súčasťou NATO a Európskej únie, ale polovica z nás by bola najradšej niekde medzi západnou Európou a Ruskom. Prezident našej krajiny sa nachádza mysľou na Západe, predseda vlády v Rusku. Mnohí z nás nevedia, či má prezident oslavovať koniec druhej svetovej vojny v Kyjeve, alebo v Moskve. Sme naučení hovoriť dvoma jazykmi, jedným v Bruseli a druhým doma, ale rovnako sme hovorili iným jazykom doma a v Prahe, Moskve, Viedni a Budapešti.

Strauss, Strauss... Pavol Straus? Meno, ktoré masám na Slovensku nič nevraví. V týchto časoch, keď sa každý anonymný jedinec v davoch na námestiach, v uliciach, a hlavne v internetovom priestore oháňa slobodou a demokraciou, nie je dobré robiť si ilúzie. Dvadsaťtri rokov po 17. novembri pocit osamelosti nadobúda kryštalický tvar istoty.

Ondrej Dostál podal sťažnosť proti porušeniu pravidiel pri pripomienkovom konaní na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny.

V Subclube znovu hrala Mňága a žďorp, znovu bolo plno a znovu to bolo veľmi dobré.