Úspešní psychopati. Sedia v riadiacich pozíciách veľkých korporácií, vo vládach celého sveta, sú všade, kde je moc. Tri percentá mužskej a jedno percento ženskej populácie na tomto svete má znaky vrodenej psychopatie.

Už druhý rok v lifestyle spovedáme a fotíme zaujímavé osobnosti politického, spoločenského a kultúrneho života Slovenska. Vyzvedáme, čo najradšej robia, keď nerobia, aké sú ich drobné životné radosti, cnosti a neresti. Zvykne to byť veľmi zábavné, niekedy až dobrodružné.

Písanie o poézií je niekedy samo poéziou. Je to tak napríklad v denníkovom texte Petra Zajaca, ktorému dal podnadpis Poetický diár 2012.

V živote som nepočula v nejakom slovenskom rádiu skladbu Slobodnej Európy. Pritom je to slovenská kapela, ktorej zásadné miesto na slovenskej scéne ťažko niekto uprie. Ja ju považujem za našu najlepšiu kapelu. Má skutočný, vetrom ošľahaný rozmer nesmrteľnej kapely zaoceánskeho typu.

„Celý šíry svet je len úzky most, nesmieš sa však báť!“ Piešťanský rabín stojí na pódiu s klezmer kapelou a spieva tieto fantastické slová v jednoduchom refréne. „To je židovská pesnička, ktorú učia spievať deti odmalička,“ vraví mi kamarát. „Niečo ako náš kohútik jarabý.“

Bol to tento rok čudný Deň boja za slobodu a demokraciu. Prezidenta republiky, predsedu NR SR a predsedu vlády, ktorí ho mali úradnej z moci oslavovať, nebolo, hoci ináč oslavujú radi a kladú vence všade, kde sa dá. Ľudia, ktorí mali s Novembrom 1989 niečo spoločné, dumali v teplých sálach. Na Námestí SNP nás bolo zo štyridsať, povedali sme si, aká je sloboda nesamozrejmá, a najviac vtedy, keď o ňu nikto nestojí, lebo, ako hovorí Edmund Burke, zlo môže vyhrať len vtedy, keď sa dobro proti nemu nepostaví.

S vierou je to ako s hudbou. Niekto je odchovaný na folklóre a má k nemu citový vzťah. Iný má z folklóru žihľavku a môžete mu stokrát hovoriť, že sú v ňom ukryté klenoty. Môj kamarát sa v štyridsiatke zobudil z hýrivého života a vliezol do kostola. Už odtiaľ nevyšiel. Nastalo obrátenie. Necítil sa nikde vo svojej koži, len v blízkosti Pána Boha.

Pred rokom zmobilizovali tisícky ľudí, ktorí niekoľko týždňov protestovali proti skorumpovaným slovenským politikom. Po voľbách sa však po tvárach z mítingov Gorila akoby zľahla zem. Čo dnes robia organizátori najväčších protestov od novembra 1989?

Zdá sa, že viacero kapiel slovenskej alternatívnej scény čakalo na jeseň. Len v druhej polovici septembra vyšli albumy troch bratislavských kapiel, každý z nich hodný pozornosti.

Najprv vyšiel „román/báseň" Jany Beňovej Preč! Preč!, o pár týždňov neskôr zbierka poviedok Lucie Piussi Život je krátky. Dve knihy, ktoré sa v niečom líšia, v niečom podobajú a v každom prípade si zaslúžia čitateľskú pozornosť.