V posledných týždňoch sa opäť trochu túlam po horách. A uvedomujem si, ako sú z perspektívy kamennej pustatiny v nadmorskej výške cez dvetisíc metrov niektoré veci prízemné. Napríklad politika.

Ani po kvázi znárodnení Gabčíkova a oznámení Talianov, že vec poženú na arbitráž, sa napätie okolo elektrární a riziká pre Slovensko nezdajú Robertovi Ficovi dosť vysoké.

Chcel byť najlepším bubeníkom na svete, skoro prišiel o svoj život. Taký je príbeh mladého džezmena v americkom filme Whiplash, ktorý chcel despotickému učiteľovi dokázať, že na to má. No ako je to v skutočnosti. Čo všetko musí obetovať bubeník svojmu nástroju?    

Rozhovor s analytikom Ivom Samsonom o situácii v Sýrii ,ktorá bola vyľúčená z Organizácie islamskej spolupráce, pod ktorú patrí 57 krajín.

Dekan Lekárskej fakulty Peter Labaš v znaleckom posudku v trestnej veci obvinenej Hedvigy Malinovej uviedol mená 12 odborníkov, ktorí s ním mali na odbornom posudku spolupracovať. Niektorí sa od toho už dištancovali. Jediná psychiatrička, ktorá mala byť podľa posudku v Labašovom tíme, sprístupnila aj dva listy, ktoré dokazujú, že s posudkom nemá nič spoločné.

Náš otec bol najprv Rudinko a svojmu otcovi hovoril fotrík. Keď sa oženil a mal deti, stal sa z neho tato a deduško. Ako sám vravel, mal v živote šťastie. Za slovenského štátu sa dostal ako mladý chalan za lepenie komunistických plagátov na dva roky do basy, ale to ho zachránilo pred koncentrákom. Keď ho v štyridsiatom štvrtom strčili po prepustení do Serede, utiekol do Povstania a prežil. Mal šťastie na mamu, ktorá ho riadila pevnou rukou v praktických veciach života.

Moderné informačné technológie sa od začiatku chápali ako základný znak prevratnosti našej doby, víťazstvo otvorenosti a slobody. Končil sa čas, keď sa dal náš vtedajší svet reálneho socializmu krásne odizolovať od hnusného kapitalizmu a imperializmu. Stačili rušičky Slobodnej Európy a Hlasu Ameriky, zákaz dovozu západnej tlače, prohibícia západných knižiek na trhu, v knižniciach a ich habanie na medzinárodných poštách, kontrola reprodukčnej techniky na každom pracovisku. Počítače akoby neexistovali. Boli to zlaté časy izolácie, ešte aj ten televízny signál sa šíril z Rakúska a Nemecka len do prihraničia.

Dlhé futbalové noci sa skončili. Boli to skvelé majstrovstvá sveta. Mužstvá sa vyrovnali a výborný futbal ukázali vo chvíľach osvietenia aj Uruguaj, Kostarika, Kolumbia, Ghana, Mexiko, Alžírsko či Čile. Viac som čakal od Francúzska a pre Jürgena Klinsmanna, vizionára, ktorý stál pred desiatimi rokmi pri zrode dnešného nemeckého úspechu, som držal palce aj Spojeným štátom. Trest pre Suareza, zranenie Neymara a slabšia forma Messiho vyjavili rolu futbalovej osobnosti v dejinách, ale mne osobne sa najviac páčili Arjen Robben a James Rodríguez.

Tentoraz ma Peter Zajac zaskočil: „Navrhujem ti ako tému majstrovstvá sveta vo futbale. Neviem ako ty, ale ja som futbalový fanúšik a toto sú výnimočné majstrovstvá sveta. Ak ťa futbal nezaujíma, môžeš napísať, prečo ťa nezaujíma.“ Odpísal som: „Uhádol si, nezaujíma.“

Po dlhom čase veľkého mieru a malých vojen, o ktorom si všetci mysleli, že bude trvať večne, vypukla prvá svetová vojna. Dôvody boli rôzne; mocnosti sa bili o trhy a teritóriá a vsali do svojho mocenského zápasu doslova celý svet. Jedným z dôvodov však bola celkom iste aj generačná vzbura synov proti otcom. Synovia sa hnali s vytreštenými očami do vojny ako lumíci do mora, kapali ako muchy za zvukov propagandistických píšťal, ktoré zneli často z úst najtalentovanejších spisovateľov, básnikov a prozaikov, slúžiacich v teplých vojenských spisovniach, kde vymýšľali vzletné slová, velebiace vojnu.