Rozhodnutie prezidenta, nevymenovať Jozefa Čentéša, je míľovým krokom na ceste Smeru k úplnému ovládnutiu štátu. Ak nerátame Janu Dubovcovú na pozícii s mušou mocenskou váhou, tak Smer už buď „osobne“ kontroluje, alebo má pod vplyvom všetky kľúčové inštitúcie, cez ktoré sa distribuujú peniaze a moc v republike.

Žiadny zo skutkov Ficových vlád – prvej ani druhej – nerozpútal také vypäté vášne, ako zrušenie rovnej dane z príjmov minulý týždeň v NR SR.

Názor 52 percent respondentov agentúry Focus, že dôstojným súperom Fica v budúcich voľbách môže byť iba „nová pravica, založená na nových myšlienkach a novom programe“, znie veľmi príťažlivo. Dokonca aj vtedy, keď vieme, že prieskum s presne touto otázkou si zadalo občianske združenie Sen pre Slovensko.

Dva prieskumy verejnej mienky, ktoré poslali SDKÚ mimo parlamentu, spustili paniku a uvoľnili ventily latentných napätí. Spory ohľadne nového straníckeho programu prenikli na verejnosť ešte pred jeho predstavením, čo je veľmi neštandardná záležitosť. Namiesto manifestačnej promócie novej, „podzurindovskej“ generálnej línie sa takto blížiaci kongres (17. november) môže zvrhnúť na manifestáciu trhlín v poslaneckom klube i vedení strany. A podľa kuvikov skončiť dokonca aj odchodmi a štiepením.

To, čo vyvoláva najzlovestnejšie predtuchy pri pohľade na zachraňovanie eura, je jednosmerná ulička politického rozhodovania. Reč šéfa Európskeho parlamentu, ktorý si v NR SR urobil zastávku propagačného okruhu, bola hĺbkovou sondou do myslenia nielen jeho, ale celej elity politikov, ktorá nevidí inú alternatívu úteku z krízy než „viac Európy“. A preto bežia – a my s nimi – hlavami proti múru reality.

Najvyššia nezamestnanosť od mája 2004 a o tristotisíc menej dohôd o vykonaní práce než pred rokom, to je tristné vysvedčenie druhej Ficovej vlády. Vina pomýlenej daňovo-odvodovej politiky je bez diskusie.

Twitterová správa „Deal done“, ktorú vyslal van Rompuy v piatok o 16.26, ukončila takmer 24-hodinový boj o európsky rozpočet 2014 až 2020. Rekordne dlhé rokovanie lídrov, ktorí hľadali dohodu deň a noc, nadovšetko poukázalo na plytkosť vzletných rečí o solidarite či súdržnosti. Koncert národných záujmov, ktoré sa ruvali o každé euro, sa vtelil do kompromisu, ktorý má aj trochu historický rozmer: Za celej existencie Európskej únie sa ešte nestalo, aby sa jej rozpočet znižoval.

Keď sa povie „fiškálny útes“, myslia sa tým škrty v objeme 500 miliárd USD, pokiaľ sa v USA Obama nedohodne s republikánmi. Pred omnoho väčším a komplikovanejším fiškálnym útesom však stojí Európa.

Spoločné zasadania českej a slovenskej vlády sa ešte nekonali, ale už za prvej vlády Roberta Fica bola top témou jeho stretnutí s Topolánkom najmä energetika. A nezostalo len pri deklaráciách. Zmluva o spoločnom podniku medzi pološtátnym ČEZ-om a stopercentne štátnym JAVYS-om (Jadrová vyraďovacia spoločnosť), podpísaná v roku 2009, bola prezentovaná ako výber „strategického partnera“ pre výstavbu piateho bohunického bloku. Bez medzinárodného tendra, samozrejme, ktorý vraj nie je potrebný...

Stretnutie premiérov Maďarska a Slovenska v obci Mlynky bolo demonštráciou, koľko hrubej kože sa zmestí do politiky.