Prišli sme v stredu. Krátko pred dažďom. Na prázdnej lúke sme rozostavili stan. Nikde nikto, iba my. Iba my a hučiaci generátor zásobujúci energiou zatiaľ prázdnu unimobunku zdravotnej služby.

Le Payaco, Puding pani Elvisovej, Lavagance. Tri známe slovenské kapely robia odlišnú hudbu, no niečo ich spája. Nielen to, že na jar vydali po čase svoje nové albumy, ale aj fakt, že sú generačne spriaznené.

Keď sa „Pajáci“ rozpadli, vyzeralo to na definitívny koniec tejto bratislavskej kapely. Pohoda sa môže pýšiť tým, že pomohla k návratu tejto trojice späť.

Druhý pohodový deň bude na hlavnom pódiu patriť najväčšej hudobnej spolupráci ostatných rokov. Kolaborovať sa však bude zvesela aj počas ostatných dní na iných stageoch.

Alloysius Massaquoi, Kayus Bankole a G Hastings spolu hrávajú od štrnástich rokov, najprv hrali popové pesničky na akciách pre „under 16", neskôr sa ich hudba vyvíjala smerom k temnejším a hlbším zvukom, výdatnejším bítom a ťaživejším témam.

Keď do rodiny prídu deti, rodinný život sa zvykne scvrknúť na vzájomné dodávanie servisu, starostlivosť o deti a zabezpečovanie príjmu. Nezabudnúť popri tom náročnom kolotoči na partnerský vzťah je ťažké a treba sa to naučiť.

V sobotu popoludní žila Žilina dvoma ohlásenými mítingmi. Pod súsoším Cyrila a Metoda, cudzincov, ku ktorým sa dnes hrdo hlásime, sa rozložil Kotleba so svojou suitou, nad nimi námestie obsadili antikotlebovci zastúpení občianskymi aktivistami.

Médiá ich vykresľujú ako nekontrolovateľnú partiu, ktorá si na pódiu robí, čo chce. V rozhovore však po chvíli priznávajú, že ich boj vlastne nemá zmysel. Britská skupina Fat White Family.

Je Pohoda výnimočný festival? A ak je, tak prečo? Prečo mám rád Pohodu? Aj o tomto hovoria ľudia, ktorí sa pohybovali v stane .týždňa.