Tento prejav predniesol ruský disident Vladimir Kara-Murza vo Washingtone na konferencii Liberalizmus pre 21. storočie. Časopis .týždeň ho uverejňuje s láskavým dovolením organizátora konferencie Institute for the Study of Modern Authoritarianism.

Talentovaní hostia a každým koncertom posúvajúci sa ansámbel. Košickú hudobnú jar uzavrel ďalší krok vpred nášho orchestra číslo dva.

Západné demokracie strácajú vplyv na beh sveta. Alternatívy sú pochybné. Ten nový svetový poriadok môže byť aj poriadkom trestaneckej kolónie, v ktorej vládne právo silnejšieho. A čo Slovensko? Budeme chytráčiť ako obvykle?

Barbora Botošová nie je len fantastická huslistka, kapelníčka svojej vlastnej skupiny. Študovala aj kompozíciu a je výraznou producentskou osobnosťou so schopnou spájať žánre tak, ako keby k sebe patrili odjakživa.

Britská vedecká publicistka a spíkerka Zion Lights poskytla .týždňu exkluzívny rozhovor na tému klimatických problémov a riešení. Rozbíja v ňom mnohé mýty, ktoré sa s prostredím environmentalizmu spájajú.

„Ponevač obžalovaný Juro Jánošík zavrhnuvše prikázaní jak boské tak též zákon krajinský predo dvema rokmy dal sa na zbojstvo a vudcem nebo hejtmanem takovým sa učinil.... Protož pro takové veliké a zlé účinky a prikázaní prestúpení má byť na hák na lavém boku prehnaný a tak na príklad jinších takových zločincov má byť zavesený.“

Slovensko civilizačne upadá, dobrovoľne sa vracia k neslobode a v mnohom – vrátane ústavného sporu o svoju identitu – je primitívne. Ale nie sme beznádejní. Lebo prázdny dnešok už dlhšie vyvoláva nové hĺbky.

Sú spory liberálov a konzervatívcov neriešiteľné? Ak nie, komu vyhovujú? Trpí dnešná rozvadená slovenská opozícia nezmieriteľnými ambíciami alebo zmätením jazykov? Zjednotí ju aspoň spoločná hrozba? Dokážu ju jej lídri rozpoznať?

Prvé výročie vlády britského hnutia Labour nebude dôvodom na oslavu. Preferencie strany sú poľutovaniahodné – vezú sa na chvoste populistickej pravicovej strany Nigela Faragea Reform UK.

„Ahoj, Jaroslave, chybíš nám. Máme tě rádi,“ čte Jaroslav Halajčík z dopisu, který mu poslala na západ Ukrajiny jeho rodina. Odmlčí se, zvedá oči od papíru a překládá ho. „Dál už je to osobní,“ nechce ve čtení pokračovat. „Ještě pusu mi posílá,“ jásá 36letý Slovák. Jaroslav Halajčík je prvním občanem členského státu Evropské unie, který se dostal do zajetí na Ukrajině, když bojoval na straně Ruska.