Národný domZavolali mi nedávno z Martina, či by som na festivale Dotyky a spojenia nemoderoval záverečnú diskusiu. Boli to milí ľudia, súhlasil som. A začal sa neuveriteľný príbeh.

Dívam sa z okna a nebo temnie. Čierne mraky. Blíži sa búrka. Takto to vyzeralo pred štyridsiatimi rokmi, keď sa blíži 21. august 1968. Zlomový dátum v živote mojej generácie. Odvtedy už bolo všetko pred augustom a po auguste. Tak ako pre našich rodičov pred februárom a po februári.

Stručný a jasný odkaz tohto znenia zanechali na železnom zásobníku na vodu zúfalí záhradkári z chatkovej kolónie na okraji Jelšavy. Nepomohlo. Zlodeji asi nevedia čítať.

Dievčatko sa usmieva. V ruke má medvedíka. Dáva mu pusu. Potom sa pozrie do diaľky a rozbehne sa. Uteká, čo mu sily stačia. Medvedík jej vypadne z rúk. Zastane, vráti sa poň a uteká ďalej. Oproti nemu beží jeho mamička.

Milá J&T,vraj chcete, aby na vás boli ľudia na Slovensku hrdí. To je dosť odvážny cieľ. Lebo napríklad ja na vás hrdý nie som, a

Keď sa v novinách objavila správa, že budem prekladať do slovenčiny novú hru Václava Havla Odcházení, dostal som zaujímavý list. Pravdaže, od neznámeho pisateľa. Čiže anonym.

Slovenská debata o vojne v Gruzínsku sa doteraz koncentrovala na spor, kto ju vyvolal. Oveľa menej si všímala naše dlhodobé záujmy. Moskva pritom zo dňa na deň prekreslila geopolitickú mapu Európy.

Najdôležitejšia, ale aj najčastejšia otázka sprevádzajúca naše životy znie: Kto za to môže? Na zjednodušenie a väčšiu prehľadnosť prikladám zoznam vinníkov. Vždy je možné ho doplniť.

Slnečné popoludnie, zarámované príjemným pezinským námestím. Smerom k nemu kráčajú skupinky ľudí. Niektorí zjavne rovno z práce, ďalší z útulných kaviarní a vinární.

Eufória solidarity po príchode tankov netrvala dlho. Ani nemohla. Po pár dňoch sa naša strana a vláda vrátila z Moskvy, kam bola unesená a Dubček ťažkým dychom a s veľkými pauzami hovoril v rozhlase o výsledkoch rokovania s Rusmi.