Môže byť Macedónsko, kde sa v oblastiach, ktoré obývajú Albánci, pre násilnosti opakovali predčasné voľby, zdrojom nového etnického konfliktu v epicentre Balkánu? – tak znie naliehavá otázka. Britský The Economist o ňom píše ako o štáte, ktorý si svet všíma iba vtedy, keď sa tam udeje niečo zlé. Momentálne je opäť „na výslní“.

Sloboda má aj trpkú príchuť. A

Bola raz jedna kráľovná, veľmi do seba zahľadená. Z

Dámy a pánové, přivítejme dnes v košickém Artforu dvě žijící legendy českého undergroundu dob nejen předpřevratových, ale míním, logicky pokračujících až do naší nejžhavější současnosti – Ivana Martina Jirouse a Petra Placáka.

V

Ktovie či zo zúfalstva, alebo z

V máji 1970 otvorili v Bratislave v Galérii mladých na Mostovej ulici výstavu Juraja Meliša Prostredie I. Ako píše jeho monografistka Katarína Bajcurová, „voľný termín vznikol viac-menej náhodne v medzere, ktorá vznikla posunom termínu už schválenej výstavy Ruda Sikoru.“

Členovia akejsi sekty sa kdesi zhromaždili a začali čakať na koniec sveta. Niekto nad tým možno mávne rukou, ale nie ja. Myslím si, že je to hodné pozornosti. Z niekoľkých dôvodov.

Nebol to ľahký rozhovor. Respondent nás pri mnohých otázkach upozorňoval, že odpovede na ne už napísal vo svojich knihách a už sa mu nechce k niektorým etapám svojho ťažkého života vracať.