Nájdených 3765 výsledkovpre výraz „milan Nič“
Zoradené podľa
.týždeň

Spievajú Filipa

.časopis .hudba 02.08.2008

Richard Müller a

.týždeň

Farby farieb

.časopis .veda 02.08.2008

Maliar maľuje krajinu. Nanáša na plátno vrstvy farieb a snaží sa nimi vyvolať rovnaké alebo podobné optické vnemy, aké máme pri pohľade na skutočnú krajinu. Naozajstné farby prírody sú tu imitované niečím umelým, ale to umelé je často prírodného pôvodu. Vitajte v kolobehu farieb v prírode a umení.

.týždeň

Nechcel som byť replikou

.renata Rehorovská .časopis .rozhovor 26.07.2008

Počas normalizácie mal odvahu prezentovať otvorene svoje názory. Spoluvytváral trendy západoeurópskeho umenia. Po viac ako štyridsiatich rokoch sa vracia do Pálffyho paláca Galérie mesta Bratislava s dielom Vila mystérií, ktoré bolo vystavené len jediný raz, v roku 1967 vo švédskom Lunde.

.týždeň

Atentát v parlamente

.časopis .komentáre 05.07.2008

kúsme si predstaviť, že by nejaký európsky politik vystúpil v parlamente svojej krajiny s vyhlásením, že v minulosti bol na neho ako predsedu vlády aj ako opozičného lídra pripravovaný atentát. Ako by na druhý deň vyzerali prvé stránky všetkých európskych denníkov? Aké veľké by boli titulky o takomto škandalóznom odhalení?

.týždeň

Macedónsko a „his story“

.časopis .týždeň vo svete 22.06.2008

Môže byť Macedónsko, kde sa v oblastiach, ktoré obývajú Albánci, pre násilnosti opakovali predčasné voľby, zdrojom nového etnického konfliktu v epicentre Balkánu? – tak znie naliehavá otázka. Britský The Economist o ňom píše ako o štáte, ktorý si svet všíma iba vtedy, keď sa tam udeje niečo zlé. Momentálne je opäť „na výslní“.

.týždeň

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti 14.06.2008

Sloboda má aj trpkú príchuť. A

.týždeň

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti 23.05.2008

Bola raz jedna kráľovná, veľmi do seba zahľadená. Z

.týždeň

Jedným dychom

.jiří Trávníček .časopis .literatúra 11.05.2008

Dámy a pánové, přivítejme dnes v košickém Artforu dvě žijící legendy českého undergroundu dob nejen předpřevratových, ale míním, logicky pokračujících až do naší nejžhavější současnosti – Ivana Martina Jirouse a Petra Placáka.