Čo sme sa ako deti navytešovali, keď sa toto ovocie prvýkrát vyskytlo v legendárne poloprázdnych obchodoch Zelovocu. Bola zima, na pultoch len scvrknuté kubánske pomaranče, mľandravé mrkvy, zahlinené cvikly a táto záhadná novinka, čo v nás vyvolávala návaly detského smiechu – hurmikaki.

Je jednou z najdôležitejších plodín v našom jedálničku, skutočný pilier domácej slovenskej kuchyne. Biele, čierne, strakaté. Bez nich každej gazdinke príde komora prázdna. Žarty bokom, povedali by sme, že tu nejde o fazuľky, keby práve o ne teraz nešlo.

Vraj ho kedysi volali ambrózia alebo božský nektár. Popíjali ho bohovia na Olympe a vďaka nemu to boli pamätné žúry s ďalekosiahlymi následkami, ktoré veľmi dobre poznáme zo Zamarovského bájí a povestí.

Blíži sa obdobie chrípok. Už teraz je ľahké predstaviť si tie rady uzimených ľudí, ktorí si v lekárňach pýtajú niečo na túto pliagu. Málokto však vie, že za hlavnou zložkou liekov proti chrípke stojí jedno exotické korenie. Voláme ho badián.

Svoje miesto si nekompromisne vydobyl medzi orieškami a túli sa k nim, aby nikto náhodou nepoukázal na jeho citlivé miesto, za ktoré sa hanbí. Arašid totiž nie je orech, ale obyčajná strukovina.

Malé drapľavé čudo, no vie priniesť toľko potešenia: malú radosť uprostred dňa, chrumkavý čas pre seba pri káve či čaji. Stačí zahryznúť a vychutnať si sypkú a drobivú radosť, akú dávala miliónom v celej ľudskej histórii. Sušienka.

Ak ste si v hlavnom meste Vietnamu nedali túto miestnu špecialitu, vraj sa vaša návšteva neráta a musíte prísť ešte raz. Pokiaľ ju však ochutnáte, môžete si byť istí, že sa kvôli tej chuti do Hanoja vrátite aj tak. Bún chá (bun-čá).

Každý ho máme v kuchyni. Stojí si tam v plastovej či sklenej fľaši a čaká, čo sa stane – či skončí na panvici alebo v šaláte. Bez neho si žiadny kuchár svoj kulinársky život nevie ani predstaviť. Olej je pre kuchyňu, skrátka, esenciálny.

Prvýkrát ho na sviatky doniesla do rodiny naša teta Marta. Dnes ho už vidieť pred Vianocami takmer v každom supermarkete. Globalizácia ním útočí aj na to najposvätnejšie – na naše tradičné vianočné koláče. A poriadne zákerne: talianske panettone.

Podľa psychológa Dana Arielyho, o ktorom ešte v tomto texte bude reč, je najlepší darček ten, po ktorom veľmi túžime, ale sami by sme si ho nikdy nekúpili. My, čo čítame .týždeň odzadu, o hriešnych potešeniach niečo vieme, a tak sa za ne nehanbíme.