Verejnosť proti násiliu bola kľúčovou politickou silou Novembra 89 na Slovensku. Martin Bútora bol jedným z kľúčových ľudí Verejnosti proti násiliu. Mnohí z členov VPN sa neskôr ideám Novembra spreneverili, často brutálnym spôsom. Martin Bútora nikdy. V týchto dňoch sa dožíva osemdesiatich rokov.

Bolo to v lete začiatkom 80. rokov, túlali sme sa s mojou budúcou ženou Martou po slovenských horách s jedným cieľom – po ceste domov sa zastaviť u Bútorovcov na chalupe v Hodruši Hámroch. Už sme sa s Martinom a Zorkou poznali, ale Martin je odo mňa ešte stále o 13 rokov starší a mal som vtedy trochu ostych pred ľuďmi, ktorí už toho zažili oveľa viac ako ja.

Rok 1989 je podnes annus mirabilis, rok zázrakov. Štvrtok 23. novembra, druhý deň mítingov na Námestí SNP, vystúpil Martin Bútora a povedal:

Ak sa dnes na chvíľu zastavíme a stíchneme, začujeme zvláštny škrípavý zvuk. Spôsobuje ho piesok v motore vládneho parného valca. Prítomnosť piesku pochádzajúceho z postupnej erózie vládnej koalície ešte neznamená, že valec sa zastaví. Ale znamená, že sa mu ide čoraz ťažšie.

16. septembra usporiadala občianska organizácia Karpatská platforma diskusiu v priestoroch Bratislavskej Starej radnice, nadväzujúcu na deň 9. septembra, ktorý je v Slovenskej republike pamätným dňom obetí holokaustu a rasového násilia. Svoju účasť som si dovolil využiť na krátku reflexiu.

Kde vládne hrubosť, agresivita a nekultúrnosť, pôsobia takíto ľudia ako z inej civilizácie. A oni aj z inej civilizácie naozaj sú.

„Hneď, ako Kyjev oznámi, že je pripravený urobiť to a začne skutočne sťahovať vojakov a oficiálne sa vzdá plánov na pripojenie sa k NATO, okamžite - doslova v tej minúte - zastavíme paľbu a začneme rokovania,“ povedal Putin.

Banská Štiavnica vie prekvapiť. Pravda, v marci minulého roku prekvapila až príliš ohnivo. Ale keď sme sa tam po požiari vybrali robiť reportáž, dojala nás spolupatričnosť, nasadenie a energia, ktorá v tomto stratovulkáne vznikla.

Poslancovi sa nepáčil slovník, ktorý novinári používajú pri prokremeľských motorkároch napojených na ruskú ambasádu.

V čase, keď sa koná jeden z kľúčových samitov Aliancie v mimoriadne zložitej globálnej bezpečnostnej situácii, je užitočné vrátiť sa k tomu, ako Slovensko do NATO vstupovalo. Bola to zložitá cesta s mnohými zákrutami.