Neďaleko môjho domu v Nepále je park. Je celý oplotený tehlovým múrom. Vchod je zdola od hlavnej cesty. Vstupné je len 2 rupie, vnútri je čisto, sú tam kvetinky, fontánky, hinduistický aj buddhistický chrám a nádrž s rybami. Dokonca aj výborný bazén, poriadne vychlórovaná päťdesiatka. Jediný problém parku je v tom, že my, a tisíce ďalších, bývame nad ním.

Od desiatich rokov hrá na hoboj, po rokoch „samoštúdia” na konzervatóriu a VŠMU sa stal žiakom prominentného mníchovského profesora, ako 21-ročný získal miesto hobojistu v stuttgartskej Staatsopere, založil Hugo Kauder Trio, spolupracuje s Oskarom Rózsom. Napriek medzinárodným úspechom ho to ťahá na Slovensko. Ivan Danko.

V tomto texte ide o dve témy. Inde by to boli témy rozdielne, na Slovensku sa nedajú oddeliť. Obe sa týkajú celku našej kultúry: konkrétni v ňom jedinci slúžia len na osvetlenie všeobecného stavu.

Najnovší román Michala Hvoreckého Dunaj v Amerike nepotešil ani neprekvapil. Najnovšia kniha príbehov Pištu Vandala Pekelná muzika potešila a prekvapila. Dajú sa tie dve knihy vôbec porovnať?

Český príklad, grécky smer, Shootyho bilbordy, antificovské nasadenie známych osobností. Kampaň graduje, nie však zásluhou nepochopiteľne miernych opozičných lídrov. Ako na to idú malé a nové strany, teda OKS, HZDS, Most-Híd a SaS?

Za Dzurindovej vlády vydal Inštitút pre verejné otázky jeho obrazovú správu o Slovensku, ktorú rezort diplomacie označil za negatívny obraz krajiny. Nedávno s ďalšími šiestimi autormi nafotografoval a zostavil knihu o volebných kampaniach v rokoch 1998 až 2006 Vyvolaní vyvolení. Dokumentarista Jozef Ondzik (45).

S krajinou sa dajú robiť rôzne veci. Dá sa, napríklad, maľovať alebo fotografovať, dá sa ňou kochať, dá sa o nej rozmýšľať. A rozmýšľanie o krajine môže byť rovnako vzrušujúce ako krajina samotná.