Písal sa rok 1993. Ona chodila na strednú školu so zameraním na modelovanie a navrhovanie odevov, on sa rozhodol pre štúdium práva. Ešte netušili, že to je pre oboch osudové stretnutie a o pár rokov spolu založia najprv firmu a potom aj rodinu. Marek a Miriam Lisovci.

Hudobný publicista rádia Regina a Devín Samo Smetana, frontman world music kapely Banda a člen Trojky Zuzany Homolovej, chystá krst albumu s autentickým folklórom z Myjavy. Má rád zmeny a hovorí, že nech je z práce redaktora akokoľvek uťahaný, pri hraní vždy pookreje.

Zmysel princípu, podľa ktorého treba hľadieť na vedu ako na čosi, „čo doteraz nebolo celkom nájdené a čo nebude nikdy bezo zvyšku odhalené“, nazval Wilhelm von Humboldt ideou akadémie. Založil tak novodobý zmysel vedeckého poznania a bádania, vychádzajúceho „z hlbín ducha“, a nie z číreho „hromadenia poznatkov“. Ideu akadémie označil za „najväčší a najkrajnejší slobodný priestor“ a Akadémiu za „spoločenstvo, založené na tom, že práca jedného sa podrobuje hodnoteniu všetkých“ a zoskupenie, „vykazujúce najväčšiu mieru nezávislosti od štátu“. Vzťah medzi akadémiou a univerzitou určil na základe súťaživosti, sporu a vzájomného pôsobenia.

Trendom doby je podľa neho návrat do regiónov a k lokálnym ekonomikám. Politické strany považuje za neúčinné medzičlánky medzi občanmi a ich volenými zástupcami. Zmeniť sa musí celý zmysel demokracie. Český ekonóm Milan Zelený.

Americký komentátor David Brooks vyhlasuje vždy na prelome roka svoju cenu pre najlepšie eseje. Pochopiteľne, len pre tie písané v angličtine. Koho by ste vybrali za česko-slovenský priestor? Moji kandidáti za minulý rok sú dvaja. Zástupca šéfredaktora českého Respektu Petr Třešňák v eseji Deti splnu opisuje výchovu svojej autistickej dcéry vrátane svojho zúrivého zúfalstva nad jej nočnými záchvatmi (Respekt 27. januára 2014).

Nerád počúva, že je zázračné dieťa, pretože jediným naozaj zázračným dieťaťom bol podľa neho Mozart. Názor na jeho hru si môžete urobiť sami – youtube na to poskytuje dostatok materiálu. Martin Chudada.

Krátka sentencia z knihy arabského Izraelčana Sajjida Kašua (Druhá osoba singuláru. Praha 2014) na konto nešťastnej izraelskej matky z úst arabského sociálneho pracovníka, ktorý sa stará o jej umierajúceho syna: „ ... pohrdá tradicemi, nesnáší fanatismus, nacionalismus, náboženství, kořeny, hledání kořenů a výroky typu ‚kdo nemá minulost, nemá ani budoucnost‘. Domnívala se také, že Arabové se hrozně opičí po sionistech, že jsou vlastně ubohými napodobiteli evropských nacionalistů z počátků dvacátého století…“.

Vo filme Alice Nellis Andělé všedního dne podľa rovnomennej knihy Michala Viewegha vidíme okrem smutných, s koncom vlastnej existencie konfrontovaných ľudí aj štyroch anjelov, ktorí sa im snažia pomôcť. Podarilo sa známej režisérke spojiť nebeský a pozemský svet?

Prežil pestrý život dobroduha, žil v emigrácii a fotil pre popredné svetové magazíny. Nedávno otvoril v Stredoeurópskom dome fotogafie v Bratislave výstavu Domovina. Antonín Kratochvíl.

Prečo si, napríklad, religiózni ľudia myslia, že sú morálnejší ako sekulárni? A prečo mnohí veria viac štátu ako sebe? Prečo sa nájdu aj takí, ktorí veria, že november ’89 bol komplotom s komunistami, že newyorské Dvojičky zničili izraelské a americké tajné služby, aby mohli rozpútať vojnu v Iraku? A mnohým ďalším bludom? K ľuďom, ktorí majú odpoveď na všetky otázky, cítim nedôveru. Nebude to aj tým, že niektoré tajomstvá sú živnou pôdou pre sebaklam, čo je skvelý prostriedok proti strachu z neznáma, proti úzkosti a bezmocnosti?