V piatok sa začal 20. ročník Febiofestu. Devätnásť rokov bol „filmovou prehliadkou”, v roku dvadsiatych narodenín sa Febiofest zmenil na „medzinárodný filmový festival”.

Keď pred dvanástimi rokmi zomrel český rocker Mejla Hlavsa zo skupiny The Plastic People Of The Universe, všimli si toho aj zahraničné médiá. Z ich nekrológu jasne vyplývalo, že odišiel človek, ktorý nebol dôležitý len pre československú hudobnú scénu, ale pre celý svet.

Minulý štvrtok poslal švajčiarsky súd v Bellinzone na štyri roky a štyri mesiace do väzenia Antonína Koláčka (54) a spolu s ním štyroch ďalších Čechov, ktorí koncom 90. rokov spáchali mnohomiliardovú privatizačnú krádež. Pri tej správe mi až slzy vbehli do očí: Veď to je moja mladosť! O nečistom ovládnutí Mosteckej uhoľnej som písal pätnásť rokov.

Aleksandar Hemon sa narodil v Sarajeve, ale poviedky do svojej debutovej zbierky Problém menom Bruno napísal v Chicagu. Jedno aj druhé je dôležité.

Poslanec Miroslav Beblavý okrem práce v parlamente, kde je predsedom Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, vedie na polovičný úväzok v Bruseli v Centre pre štúdium európskej politiky výskumný tím, čo je napoly manažment a napoly veda.

Prišli k nám z moslimských krajín, kde bol alebo je krvavý konflikt. Nie sú to utečenci z táborov. Získali tu prácu, založili si rodiny, majú spoločenské postavenie, niektorí aj slovenské občianstvo. Afganský lekár, egyptský a sýrsky inžinier. Čo si myslia o tejto krajine? A čo o tej, odkiaľ pochádzajú?

Dlhovou krízou eurozóny ťažko zmietané Grécko zrejme bude potrebovať ďalší (už v poradí tretí) záchranný program. Časť obyvateľov krajiny na brehu Egejského mora zatiaľ volí bizarné formy odporu, aby sa vyrovnali s kafkovskou každodennosťou života vo svojej vlasti.

Možno to niekomu znie čudne, ale náš šesťdesiaty ôsmy sa odohral v Prahe a v Bratislave, a nie v Paríži. Je to náramný rozdiel, najmä v spätnom pohľade po štyridsiatich piatich rokoch.

Štefan Hríb v editoriali (.týždeň 29/2013) hľadal odpoveď na provokatívnu otázku, ktorú mu položil hudobník a architekt Matúš Vallo: Prečo tu žiť? Ukázalo sa, že táto otázka zaujíma veľa našich čitateľov. Otvárame preto diskusiu, v ktorej sa hľadajú dôvody, prečo tu ostať, prečo sa sem vrátiť alebo, prečo tu už viac nežiť.

Napríklad taký J. C. Vyrastal v rodičovskej krčme na dedine kúsok od Prahy, počas medzivojnového Československa. V krčme sa hralo divadlo, požičiavali knihy. V Hostouni žila aj malá židovská komunitka, ktorú pohltil holokaust. Počas vojny pomáhal odboju a na jej konci bol účastníkom pražského povstania (na vlastné oči videl lynč nemeckých civilistov nenávistným davom). Po vojne vstúpil do komunistickej strany.