Náš stát slábne

.václav Klaus .časopis .klub 05.11.2012

Sešli jsme se na tomto historickém místě, abychom si připomněli, že novodobému českému státu přibyl další rok. Od vzniku naší republiky zanedlouho uplyne již sto let. V té chvíli se jistě budeme ptát: Co tato, z hlediska historie relativně krátká doba, navíc přerušená nacistickým protektorátem a poté faktickým područím Sovětskému svazu, našemu národu přinesla; a co jsme svému státu přinesli my, kteří jsme v této době žili?

Na vlně deprese

.alexander Tomský .časopis .klub 05.11.2012

Je to už patnáct let, co si Václav Havel povšiml blbé české nálady, a to tenkrát běžela ekonomika na plné obrátky a po více než desetiletí se materiálně dařilo rok od roku lépe.

Naše Československo

.františek Mikloško .peter Zajac .časopis .téma 21.10.2012

Na jar 1992 sme navštívili prezidenta Václava Havla na Pražskom hrade. Keď sme sa z okien jeho pracovne pozerali na Prahu, jeden z nás dvoch, a môžeme pokojne povedať, že to bol František Mikloško, povedal: „Keď sa rozdelíme, toto mesto už nebude naše?“ Michael Žantovský sa nato opýtal: „Len toto vám bude chýbať?“

Bola to nevyhnutnosť?

.časopis .téma 21.10.2012

Viaceré významné osobnosti českého a slovenského verejného života sme oslovili s nasledujúcou otázkou: Myslíte si, že rozpad Československa bol dejinnou nevyhnutnosťou, alebo mohol spoločný štát Čechov a Slovákov za istých okolností prežiť? Prinášame odpovede Václava Klausa, Roberta Fica, Dominika Duku, Martina M. Šimečku, Bélu Bugára a Daniela Pastirčáka.

Štát, ktorý nemohol prežiť

.martin Hanus .jaroslav Daniška .jozef Majchrák .časopis .téma 21.10.2012

Nebyť Československa, Slovákov by pohltil vír 20. storočia. Spoločný štát Čechov a Slovákov mal veľký zmysel, no jeho koniec bol nevyhnutný: napriek jazykovej blízkosti sme nevytvorili jednu československú spoločnosť. A čo je prekvapivejšie, napriek desaťročiam spolužitia sme sa politicky nezbližovali.

Druhý vatikánsky koncil po polstoročí

.george Weigel .časopis .klub 21.10.2012

Moderné dejiny katolíckej cirkvi zriedka sledovali očakávanú dráhu vývoja. Napríklad začiatkom 19. storočia sa cirkev vo Francúzsku utápala v krvi jakobínskych masakier a po celej Európe sa sotva spamätávala z dvoch únosov pápeža, ktoré vykonal Napoleon. Nik si nedokázal predstaviť, že v nasledujúcich desaťročiach začne katolicizmus prekvitať v Spojených štátoch amerických a že sa zrodí živá misia cirkvi v subsaharskej Afrike ? pod vedením rádov založených práve po Francúzskej revolúcii.

Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete 21.10.2012

Celá Európska únia žila vo štvrtok témami ako banková únia či príprava rozpočtu EÚ na ďalších sedem rokov, čo boli centrálne námety summitu, na ktorý sa do Bruselu začali zlietať európski štátnici.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 16.09.2012

Vrtuľa sa roztáča, rýchlo na seba kričíme, kto si sadne dozadu, kto dopredu a s vejúcimi vlasmi nasadáme do vrtuľníka. Máme za sebou dva urputné dni čakania na lietadlo, ktoré na rozmočenej dráhe v horách nemôže pristáť, a tak sme sa zložili na vrtuľník. Keď vzlietneme, cítim sa ako v 3D kine a popadne ma eufória. Prvýkrát sedím v helikoptére a na chvíľu mám pocit, že to za tie prachy stálo. Krajina pod nami sa pomaly dvíha a mení v serióznejšie a suchšie kopce a mraky nad nami pomaly klesajú a menia sa na úplne seriózny a mokrý dážď.

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 02.09.2012

Univerzita Janka Pukoslava Hokejku vznikla v hlave Petra Rafaja v roku 1999, reálne ju FSH akreditovala o rok neskôr. Odvtedy prešlo 12 rokov. Na začiatku škola nemala žiadneho profesora a dokonca ani docenta. Každý, kto chcel akademicky postupovať, musel vypracovať prácu a tú obhájiť na verejných obhajobách s často búrlivými diskusiami. Vrátane prezidenta FSH. Momentálne má univerzita vedeckú radu, zloženú z troch profesorov a štyroch docentov, tí tu pracujú exkluzívne. Školu zatiaľ ukončili len traja študenti, Aďa Lojdová, Martin M?ller a Peter Pertuf.

Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete 17.03.2013

Z Prahy do Bratislavy mi to ide každé dve hodiny. Posledné týždne som vo vlakoch medzi našimi hlavnými mestami takým častým cestujúcim, že by som mohol dostať nejakú množstvovú zľavu. Tie vlaky však nechodia len z Česka na Slovensko, ale omnoho ďalej. Jeden z nich končí až kdesi v Belehrade, ten, ktorým idem práve teraz, vyrazil niekedy ráno z nádherne znejúceho miesta Hamburg-Altona. Všetky však vychádzajú z Berlína a cez Prahu a Bratislavu dôjdu do Budapešti.