Poslanci dnes väčšinou 79 hlasov schválili obrannú dohodu s USA. Napriek vreskotu pred parlamentom a fašistickej siréne vnútri.

Poslanec, ktorého meno sa v slušnej spoločnosti nevyslovuje, vydal na svojom Facebooku zoznam "zradcov", teda poslancov, ktorí hlasovali za obrannú dohodu s USA. To by nebol až taký problém, každý gramotný človek si ten zoznam vie nájsť na stránke národnej rady.

Fico s Marčekom a Kotlebom pred parlamentom. Blaha, vyzývajúci na lynč poslancov, ktorí hlasovali za dohodu s USA. Večná podržtaška Pellegrini, držiaci tašky Ficovi a Kotlebovi. Maroš Žilinka obhajujúci okupáciu Československa v roku 1968.

Mechanické hodinky dosiahli vrchol svojej slávy v prvej polovici dvadsiateho storočia. Keď do hry vstúpil najrozšírenejší minerál na Zemi, kremeň, zdalo sa, že im odzvonilo.

Čo vlastne skúma právna veda? Kedy a ako sa môže sudca odchýliť od toho, čo mu prikazuje rozhodnúť zákon? Kde končí sudcovská tvorba práva a začína sudcovský aktivizmus? O týchto, ale aj ďalších otázkach sme sa rozpraváli s právničkou a aktuálne aj poslaneckou asistentkou Slávkou Henčekovou. Moderoval Juraj Petrovič.

Obvykle v tejto rubrike píšeme o tom, čo sa stalo. Teraz je ale treba povedať aj to, čo sa, chvalabohu, nestalo.

Reforma súdnictva dnes o jeden hlas neprešla. Pre Veroniku Remišovú a Igora Matoviča je osobná pomsta Márii Kolíkovej prednejšia pred bojom s uneseným štátom.

Ruský diktátor sa rozhodol. Jeho televízny prejav bol niečím, čo Európa od roku 1945 nevidela. Je teraz na Západe, aby ukázal, že sa z Mníchova, Postupimi a Jalty poučil. Ak nie, zahodí svoju doteraz úspešnú povojnovú minulosť a otvorí dvere horúcej vojne a agresii primitívneho násilníka.

A máme tu ďalšiu atómovku. Igor Matovič ju predstavil minulý piatok na tlačovej konferencii s príznačným názvom „Ponuka, ktorá sa neodmieta“. Túto odrezanú konskú hlavu teraz hodil do lona koaličným partnerom a vydiera ich tým, že ak za ňu nezahlasujú, tak nie sú solidárni, nezáleží im na senioroch a asi aj zabíjajú mačiatka. Alebo niečo podobné.

Naši zvierací predkovia a aj prví ľudia srsť na tvári potrebovali. Chránila pred chladom, dažďom a hustotou aj dĺžkou naznačovala plodnosť svojho nositeľa. V určitom období sa však ľudia rozhodli, že sa jej chcú zbaviť. A zistili, že to bez vážnych poranení nie je jednoduché.