Existovali časy, keď najznámejší český politik lákal na intelektuálne súperenie. Prezidentská funkcia zachránila Klausov zápis do histórie, ale zároveň uhasila jeho niekdajší oheň.

Pred sto rokmi bolo naše hlavné mesto jedným z najvýznamnejších centier svetovej vedy. Niekoľko vedných odborov tu prežívalo svoje vrcholy, zopár ďalších sa práve rodilo a niekoľko iných sa len chystalo zrodiť z mimoriadne žičlivého podhubia. Prečo na to nedokážeme byť hrdí?

Životný príbeh Jindřicha Štreita je fascinujúci. Učiteľ, riaditeľ školy a fotograf, ktorý bol za svoje fotografie zatvorený komunistami do väzenia a dostal zákaz fotenia i učenia.

Košice bez pochýb svojimi dejinami, umením či architektúrou patria medzi európske kultúrne mestá. Dôkazom je napríklad košická moderna. O tom, ako sa z uhorského mesta stalo jedno z hlavných sídel slovenskej kultúry napísal Tomáš Štrauss knihu Moje Košice. Uverejňujeme jej úryvok.

V novembri vyšla reedícia debutového albumu The Velvet Underground, v rámci ktorého hrala jej niekdajšia speváčka Nico dôležitú úlohu.

Slovenskému turistovi už nestačí vylihovať pri mori, lyžovať do úmoru na horách či kochať sa hromadnou exotikou. Chce multimediálny zážitok, oddýchnuť si, zašportovať, niečo sa naučiť, dobre sa najesť, nakúpiť. Trendom sú krátkodobé výlety do blízkeho zahraničia, ktoré to všetko spájajú.

Bol to tento rok čudný Deň boja za slobodu a demokraciu. Prezidenta republiky, predsedu NR SR a predsedu vlády, ktorí ho mali úradnej z moci oslavovať, nebolo, hoci ináč oslavujú radi a kladú vence všade, kde sa dá. Ľudia, ktorí mali s Novembrom 1989 niečo spoločné, dumali v teplých sálach. Na Námestí SNP nás bolo zo štyridsať, povedali sme si, aká je sloboda nesamozrejmá, a najviac vtedy, keď o ňu nikto nestojí, lebo, ako hovorí Edmund Burke, zlo môže vyhrať len vtedy, keď sa dobro proti nemu nepostaví.

Odkedy je vo funkcii, skorumpovaní politici nemôžu pokojne spávať. Jej podriadení prestali piť, začali chodiť viac do terénu a otvárajú veľké kauzy. Najviac ju preslávilo zadržanie Davida Ratha. Vrchná štátna zástupkyňa v Prahe Lenka Bradáčová.

Na úvod sa podarilo Martinovi Ehlovi, novinárovi a môjmu priateľovi, urobiť jedno malé faux pas. „V plynojeme som ešte žiadnu debatu nemoderoval,“ vyhlásil neformálne, no žiadny z nemeckých účastníkov Česko-nemeckého diskusného fóra sa nezasmial. Pretože plynojem sa po nemecky povie Gasspeicher a od doby, keď nemeckí nacisti plynom vyvraždili väčšinu európskych Židov a českých a iných Rómov, sa vtipy na tému „plyn“ medzi nemeckou dobrou spoločnosťou nenosia.

Na zápas v Prahe proti Levu asi nikto z ľudí, ktorí tam boli, len tak ľahko nezabudne. Atmosféra v hale bola naozaj neskutočná. Nepamätám si, že by fanúšikovia nejakého mužstva vytvorili v hľadisku súpera v úplne inom meste, v inom štáte, takú kulisu. Už keď sme vyšli na rozkorčuľovanie, tak sme mali pocit, že sme na štadióne Slovana. A počas zápasu to bolo ešte oveľa výraznejšie. V hľadisku boli naše zástavy, dresy, šály – pri hymnách diváci nahlas spievali tú našu. Musím povedať, že mi z toho až zimomriavky behali po chrbte.