Či prežije EÚ súčasné otrasy v dnešnom zložení, isté nie je. Ale že sme vykročili k Spojeným štátom európskym – či sa už nimi napokon stane celá EÚ, alebo len jej časť – sa javí ako hotová vec.

Boli roky, keď bolo Jána Stacha plno. Nielen v poézii, ale aj v reálnom priestore literatúry - v redakciách, vydavateľstvách, kaviarňach, krčmách... Jeho vplyv na modernú slovenskú poéziu bol obrovský. Celá jedna generácia, desiatky mladých básnikov boli zasiahnutí bleskom stachovskej obraznosti a metaforiky.

S historikom ÚPN Patrikom Dubovským sme v roku 2010 hovorili o vzťahu komunistického režimu ku katolíckej cirkvi, o likvidácii gréckokatolíkov a takzvanej cirkevnej šestke.

O úniku mozgov – čiže o odchádzaní vzdelaných mladých ľudí do zahraničia – sa u nás hovorí často a oprávnene. A hoci je každému jasné, že na budúcnosti tejto krajiny sa to prejaví značne negatívne, pre návrat mladých úspešných vedcov robíme žalostne málo. Niektorí sa však napriek tomu vracajú. Prečo to robia?

Pospomínali sme tradície, niektorí navštívili kostoly, niektorí sa modlili, niektorí aj postili. Zazneli príhovory kňazov, médiá zaznamenali rázovitú oblievačku. A je po sviatkoch. Je toto Veľká noc?

Ak sa poviete slovo alternatíva, mnoho ľudí si predstaví niečo veľmi ťažko počúvateľné. No do tejto škatuľky dnes patrí aj hudba, s ktorou sa vracia krása.

Keď si pozriete obal najnovšieho albumu Johnnyho Casha Ain’t No Grave, všimnete si, že vpredu sa nás usmieva mladý zubatý chlapec a vzadu je fotka starého Casha, pozerajúceho sa spoza okna. Oba zábery ohraničujú pozoruhodný a búrlivý život legendy americkej populárnej hudby.

Americkí prezidenti z radov Demokratickej strany nemávajú v strednej Európe veľa fanúšikov. Náš región tradične viac dôveruje Republikánom, že potlačia prípadne expanzívne chúťky Moskvy. Ale Barack Obama si na stránkach tohto časopisu aj na demokrata vyslúžil obzvlášť zlú reputáciu.

Napriek komplikovaným poučkám je to pomerne jednoduché. Trendy v gastronómii tvorí jednak nutnosť ekonomicky udržať a rozvíjať gastronomický biznis, a jednak túžba ľudí čo najlepšie sa najesť.

Rudolf Sloboda (1938 – 1995) bol v slovenskej literatúre prítomný od polovice šesťdesiatych do polovice deväťdesiatych rokov. Celý čas sa v nej pohyboval na okraji, a predsa sa akýmsi tajomným spôsobom ocital uprostred diania. Alebo sa literárny pohyb vždy ustálil okolo neho? Bol to sebastredný narcis alebo „druhý človek“ slovenskej literatúry?