Tornádo v Česku, to znie ako titulok z uhorkovej sezóny v nezodpovednom bulvári. Žiaľ, bola to surová realita obrovskej ničivej sily. Prečo sa niečo také strhlo a čo to znamená pre budúcnosť?

Korona preverila celú spoločnosť. Novú skúsenosť si nesie aj cirkev na Slovensku. Obdobie, keď boli úplne uzavreté chrámy a obmedzená aj individuálna pastorácia, položilo laikom i kňazom viaceré dôležité otázky.

Doteraz najničivejšie tornádo na českom území je opísané v Kosmovej kronike: „satan v podobe víru“ zničil v júli 1119 kniežací palác na pražskom Vyšehrade. Tornádo na južnej Morave vo štvrtok 24. júna však bolo horšie.

Prechádzame okolo regálov s pečivom a to, že medzi klasickým bielym nachádzame aj celozrnné, bezlepkové či nebodaj obohatené o nejaké zaujímavé a doteraz opomínané obilniny, už berieme ako samozrejmosť. Na počiatku tohto zdravého radu však stálo pečivo grahamové.

Boli sme s priateľmi v Poloninách. Bolo tam pekne, turistov neveľa, príroda ešte divoká, pirohy v Uliči na jednotku, noci tmavé ako samá smrť. Popri výletoch do prírody sme sa vybrali aj do okolitých drevených kostolíkov a na jeden židovský cintorín. Keď ste tam, viete, že nejde iba o dejiny, ale o život.

Tieto príbehy nebudú zoradené do úhľadných tabuliek. Bude puzzle udalostí na televíznych obrazovkách, napoly počítačovou hrou, napoly zápolením živých ľudí.

Stáva sa už tradíciou, že po skončení jednej vlny pandémie s veľkým rešpektom očakávame hneď ďalšiu. S napätím sledujeme postupný nárast nových prípadov. Vakcíny nás zatiaľ efektívne chránia aj pred novými variantmi, ale výrobcovia chcú ešte viac. A tak prichádza na scénu staronová téma – tretia dávka.

Pred 60 rokmi začal komunistický režim NDR stavať múr deliaci východný Berlín od západného. Táto udalosť má svoj kontext, ktorý sa netýka len Berlína.

Zaočkovanosť učiteľov a zamestnancov škôl predstavuje celkovo na Slovensku 66 %. Stále pritom nejde podľa ministra o dostatočnú mieru na vytvorenie bezpečného prostredia v školách.

Ak sa čo i len z diaľky dotknete života a diela svätorečeného pápeža Jána Pavla II., určite narazíte na jeho fotografiu z prvého svätého prijímania. Je na nej deväťročný chlapec so sviečkou v ruke, oblečený v bielej košieľke a krátkych nohaviciach. V očiach má smutný výraz. Mesiac predtým mu zomrela milovaná mama.