Slovenský komorný orchester Bohdana Warchala má u mňa výsadné postavenie. Keď sme boli ešte malí a tatko nás vodil po koncertoch vážnej hudby, moc ma to nebavilo. Prečkať čas nám pomáhali rôzne tajné pantomimické stvárňovania počúvaného, v čom bol veľmajster môj brat Marián, zvlášť obľuboval akordeonistky.

Svätopluk, Mária Terézia, Tomáš Garrigue Masaryk – ľudia, ktorých v najbližšom čase vytešú do kameňa či ich odlejú z bronzu. Má to dnes ešte zmysel?

Koncom apríla sa ukončila verejná oponentúra dokumentu, ktorým chceli slovenskí vedci podať správu o stave krajiny a načrtnúť jej víziu. Ostalo len pri pokuse. Vedci nepodali správu o stave krajiny, ale o biede našich spoločenských vied.

Sedem a pol roka robí kreslené komentáre v denníku SME. Nechce pracovať v reklamnom priemysle, deprimujú ho Slováci, ktorí sa podľa neho nenaučili žiť v mestách. Výtvarník, karikaturista a hudobník Martin Šútovec, známy ako Shooty.

„Kedz ši ňebul v Harhove, bul ši v rici,“ stálo napísané na hrdom červenom transparente pri vstupe do obce. Či to platí všeobecne, nevieme posúdiť. V stredu 29. júla to veru ďaleko od pravdy nebolo. V Spišskom Hrhove sa totiž konalo finále Rómskej superstár.

Krízu zmyslu štúdia matematiky na vysokej škole som prežil vďaka úžasnej finte.

Predminulý víkend sa Slovenskej televízii podaril nevídaný kúsok. V diskusnej relácii O 5 minút 12 družne pobesedovali predseda Smeru, podpredseda Smeru a prezidentský kandidát Smeru. Otázka dnes stojí takto: je chorá iba verejnoprávna televízia alebo celý tento žáner?

Hudobná Bratislava zažila ďalší pozoruhodný týždeň. V utorok tu vystúpil Dave Holland Quintet (pozri rámček) a v stredu trochu prestarnutý Jethro Tull (pozri rozhovor v minulom .týždni). Vo štvrtok sa hralo na troch scénach, na každej ináč, na všetkých veľmi dobre.

Písaniu kníh o nacizme a holokauste nie je konca. Od Denníka Anny Frankovej cez diela Ellieho Wiesela či Paula Celana a Banálneho zla Hannah Arendtovej až po Spielbergov filmový Zoznam či Lanzmannov dokument Šoa. Zostalo ešte vôbec niečo nevypovedané? Jonathal Littell je presvedčený, že zostalo — a

Trinásty ročník festivalu Bažant Pohoda sa začal presne načas, no skončil sa o pol dňa skôr. Na jeho začiatku bola radostná tancovačka a nádherné Rachmaninovove Nešpory, na konci sirény sanitiek a po nich neznesiteľné ticho. A hrozný smútok, aký človek pociťuje, keď sa ocitne v blízkosti smrti.