Slovenskú stranu vyzval, aby „bola dôsledná vo svojich vyhláseniach o podpore európskej budúcnosti Ukrajiny, nezávislosti, suverenite a územnej celistvosti.

Šéf ruskej diplomacie zároveň povedal, že zmysluplný dialóg s lídrami krajín EÚ je nemožný, pretože odmietajú „skutočné kolektívne bezpečnostné záruky“.

Podľa Svetového potravinového programu (WFP) od zavedenia prímeria 10. októbra do Pásma Gazy prúdi iba polovica z predpokladaného množstva potravín.

Babiš po stretnutí pripomenul, že s Pellegrinim v minulosti ešte z pozície premiérov spolu s ostatnými štátmi V4 bojovali za spoločné záujmy oboch štátov.

Dohoda s Kazachstanom je podľa neho prvým krokom k zlepšeniu reputácie Izraela v arabskom a moslimskom svete a pridruženie ďalších štátov by mohlo posilniť jeho medzinárodnú legitimitu.

„Putin musí vedieť, že jadrovú vojnu nemožno nikdy vyhrať a nesmie sa nikdy rozpútať,“ zdôraznil šéf NATO.

Obnovenie rokovaní je podľa Erdogana dôležité aj pre čoraz intenzívnejšie útoky, najmä na energetickú infraštruktúru. Ukrajinský prezident ocenil sprostredkovateľskú úlohu Turecka.

Podľa jeho slov Rusko oficiálne nedostalo najnovšiu aktualizovanú verziu amerického mierového plánu a pracuje len s niekoľkými neoficiálnymi, čo je podľa Ušakova mätúce.

Svoje obavy počas telefonátu vyjadrili aj fínsky prezident Alexander Stubb, nemecký kancelár Friedrich Merz aj generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Ministerstvo školstva bolo zriadené americkým Kongresom v roku 1979 a medzi jeho hlavné úlohy patrí spravovanie študentských pôžičiek, sledovanie študijných výsledkov a presadzovanie občianskych práv na školách.