V českej tlači sa objavila spomienka Martina Porubjaka, bývalého podpredsedu slovenskej Čarnogurského vlády, že niekedy v prvej polovici roku 1992 (teda nielen za federácie, ale i pred voľbami 1992, ktoré nasmerovali Česko-Slovensko k rozdeleniu) vtedajší minister vnútra Ladislav Pittner na zasadaní vlády predniesol „analýzu“ o tom, že „české“ lietadlá by mohli bombardovať Bratislavu oveľa ľahšie, než by tie „slovenské“ štartujúce zo Sliača mohli bombardovať Brno. A ako sa pri tom Martin Porubjak rozčúlil. To bolo málo. To bolo málo, že sa rozčúlil a nechal to tak. Ak totiž hovorí pravdu (a nemáme dôvod mu neveriť), potom to, čo urobil Pittner, bola čistá vlastizrada.

Jan Švankmajer (1934) nazval tvorivý proces medzi inšpiráciou a výsledným artefaktom „mínovým poľom vlastných obsesií". A najvplyvnejší psychológ minulého storočia C. G. Jung zasa hovoril o nutkavých predstavách ako o stotožnení vedomia s nevedomými obsahmi nášho prežívania skutočnosti.

Vyzerá to ako pád obrovskej sivej eminencie českej politiky. David Rath, dnes už bývalý hajtman Stredočeského kraja, bol zatknutý, vzatý do väzby a hrozí mu vyše desať rokov väzenia. Obvinenia sú závažné a presahujú rámec Českej republiky. Pravdu povediac, až takou obrovskou eminenciou Rath nie je. Ale je dobre, že padá.

Viacero zaujímavých výstav, ktoré bolo možné v posledných rokoch v Bratislave vidieť, sa spája s menom Ján Kukal.

Když v roce 2005 Francouzi a Holanďané smetli v referendu unijní ústavní smlouvu, vypadalo to absurdně, protože důvody odmítnutí byly v obou zemích naprosto odlišné.

Pracuje v jednej z tých nových spoločností, čo sídlia v honosných vilách Miramaru a starajú sa o import zo zahraničia. Na to, aby získal takú prácu stačilo využiť vplyv otca podplukovníka. Patrí k novej generácii podnikateľov bez ideologie, aj keď, pravdaže, v záujme udržania vlastného miesta musí z času na čas vykrikovať heslá a predstierať lojalitu ku Castrovcom.

Zradkyňa, kariéristka, prebehlíčka - aj také slová sa objavili na adresu Karolíny Peake, ktorá sa rozhodla opustiť stranu Veci verejné a podržať vládu Petra Nečasa.

O love mamutov má väčšina z nás zakorenenú nasledujúcu predstavu: Pravekí lovci najprv vykopali na mamutej cestičke obrovskú jamu, prikryli ju konármi a dobre zamaskovali. Potom už len čakali, kým sa naivný mamut vyberie na prechádzku a prepadne sa do nej. Vzápätí zvolali pár chlapov s kameňmi, ktorí ukončili jeho trápenie.

Pamätám sa na 70. a 80. roky, keď za železnú oponu doputovali prvé správy Rímskeho klubu, bestsellery z blízkej budúcnosti Alvina Tofflera (najmä Tretia vlna), Johna Naisbitta (Megatrendy) a podobne. A s nimi informácie o tom, že existujú problémy s globálnym dosahom, ktoré volajú po globálnych riešeniach. A keďže tento spôsob premýšľania predpokladal čosi ako „cezhraničnú“ komunikáciu, začínali sme sa tešiť na časy, keď rozvojové riziká explodujú natoľko, že zbúrajú múry, za ktorými sme žili.