Prácou hudobného dramaturga Rádia_FM Daniela Baláža je počúvať hudbu, desiatky celkom nových i starších pesničiek denne. Intuitívne musí vybrať a nasypať do playlistov to, čo sa bude hrať denne od polnoci do šiestej hodiny večer. Pripravuje aj vlastné autorské relácie a moderuje.

V tichých uliciach na severnom okraji širšieho centra Liptovského Mikuláša nájdeme zaujímavé stavby – rodinné vily z dvadsiatych až štyridsiatych rokov minulého storočia. Jednou z nich je Pálkova vila.

Slovenský skateboarding nemá takú dlhú históriu ako ten svetový, ale podobne ako iné huncútstva spoza železnej opony sa u nás vďaka nadšencom predsa len presadil. Začiatky boli dobrodružné, svojpomocné aj veľmi bolestivé.

Už léta čtu na internetu, výběrově samozřejmě, diskusní fóra pod texty, která považuji za důležitá. Jako bych si chtěl opakovaně připomínat, kde žiji, kdo všechno je, nebo může být, můj soused, kolega, spoluobčan. Ti diskutéři jsou, v drtivé většině, narváni záští a závistí.

Riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí MUDr. Ľubomír Okruhlica popri manažérskej práci stále diagnostikuje a lieči, robí výskum, publikuje, konzultuje, zastupuje Slovensko v pracovných skupinách pri EÚ aj WHO a snaží sa byť pacemakerom nových programov.

Jeho život kopíruje klasický model života slovenského ľavicového intelektuála druhej polovice 20. storočia. Najprv očarenie komunistickými ideálmi, postupné triezvenie, tvorivé nadýchnutie sa v 60. rokoch , potom poníženie a odstavenie z verejného života.

S Jeremym Cristauom, ktorého rodina sa stala novým majiteľom bratislavskej Cvernovky, sme sa stretli v jej areáli. Jeremy rozprával o svojich plánoch a často sa pritom zastavoval pri okenných rámoch, kovových stĺpoch a detailoch omietky. Najdôležitejší je vraj duch a detaily.

Vyrastala v Poľsku, študovala na FAMU, väčšinu filmov nakrútila v západnej Európe a v USA. Vníma otázky, ktoré nám kladie história, internetová generáciu ju vedie k optimizmu. Agnieszka Holland prišla do Bratislavy predstaviť svoj najnovší film V tme o osude ľvovských židov, ktorých zachránil jednoduchý Poliak v mestských kanáloch.

„Viete, aký je rozdiel medzi českým a americkým dôchodcom? Nijaký, obaja si za to, čo im mesačne zostane, môžu dovoliť cestovať do Prahy.“ Tak tento vtip mi zišiel na um, keď som mal začať písať o tom, ako sa žije našim stredoeurópskym dôchodcom v porovnaní s penzistami v bohatších krajinách. Pokiaľ ide o našu Strednú Európu, tak mi vyšlo, že asi približne rovnako. Teda rovnako „nie bohvieako“, aby som bol presný.