Miroslav Trubač zahynul pred dvoma rokmi v nočnej šichte. Hoci inšpektorát práce aj znalci potvrdili vinu zamestnávateľa, firma Vladimíra Poóra uniká zodpovednosti. Aj s pomocou miestnych úradov.

Heslom až podozrivo veľkej časti mojich známych je ironická veta: Spánok sa vysoko preceňuje. Väčšinou sú to ľudia v produktívnom veku, zajatci kolobehu „rodina-práca-rodina“, ktorí už nevidia časové rezervy inde, a tak si odkrajujú zo spania. Skúsme sa však celkom nezaujato spýtať: Koľko spánku vlastne potrebujeme?

Stačí odísť tridsať kilometrov od Prahy, niekedy päťdesiat, inokedy musíte cestovať až sto. A potom to príde. Niečo vo vzduchu sa zmení, krajina dostane iný ráz, mestá majú trochu zvláštnu atmosféru a aj ľudia sa niečím líšia. Hovorí sa tomu Sudety a aj človek, znalý dejín, má pocit, že sú to len pohraničné hory, ale naozaj to tak nie je.

Pred týždňom sme na tomto mieste písali o konci Františka Mikloška a Vladimíra Palka a ich mieste v tradícii modernej slovenskej politiky. Ďalší, kto v politike skončil ešte pred voľbami, je Peter Zajac.

O co vlastně jde v divokém sporu o internet? Je tento největší vynález lidstva od Guttenbergovy tiskařské revoluce dnešními pokusy o regulaci (cenzuru) mezinárodní dohodou (ACTA) ohrožen ve své existenci?

Konečne je ryba vo vode. Pláva si voľne medzi svojimi a dýcha vodný kyslík. Dorotka je v štúdiu. Po štyroch rokoch práce na všetkom len nie na hudbe, po 4 rokoch tápania, čo kde ako s kým, kedy, a najmä za čo, po celom tom čase písania textov v indických vlakoch a a studených himalájskych hoteloch a komponovania v tých málo voľných chvíľach medzi všetkými mojimi pohybmi medzi kontinentmi, krajinami, domovmi, prácami, kamarátmi a životmi. Stačí. Sadnúť si na riť, dokončiť motívy, dopísať refrény, nájsť kapelu, a spustiť Cubase.

Môj priateľ Eugenio Leal sa pred pár rokmi rozhodol požiadať o výpis z registra trestov. Bola to podmienka, aby dostal prácu, o ktorú žiadal. Nemal dôvod sa ničoho obávať, nikdy žiadny zločin nespáchal. Čakalo ho však prekvapenie: vo výpise sa dozvedel, že sa dopustil násilnej lúpeže. Malo k tomu dôjsť v meste, kde sa narodil, hoci nikdy ani neprešiel na červenú.

Premiérka Iveta Radičová sa pousmiala, keď sme chceli, aby zhrnula obsah svojej práce v jednej-dvoch vetách. Permanentné rokovania, kvantá materiálov na čítanie, rozhodovanie, koordinovanie... keď tá veta začala mať viac ako sto slov, prešli sme radšej na háčkovanie.

Je to zvláštny politický príbeh. Milan Polák do politiky vstupoval ako presvedčený demokrat a obdivovateľ T. G. Masaryka. Proti jednej totalite hrdinsky bojoval, aby tú druhú, komunistickú, ako nekomunista pomáhal inštalovať.

Advokát Ján Čarnogurský je členom Valdajského diskusného klubu, spoluzakladateľom Vysokej školy práva a predsedom Slovensko-ruskej spoločnosti. Ani po odchode z politiky ho neprestalo baviť sledovať ju a glosovať.