Čo má podľa vás v náplni práce európska komisárka pre spravodlivosť a ľudské práva? Určite o nej ani neviete. A teraz narýchlo predpokladáte, že len pasívne dohliada na to, aby členské štáty EÚ dodržiavali zmluvne zakotvené základné ľudské práva. Ale ak uvažujete len takto plocho, vôbec netušíte, akým vážnym výzvam čelí táto komisárka. Tak, prosím, čítajte.

Najbohatší Slovák chce zmeniť českú politiku, ktorá je vraj zrastená s korupciou. Kto je miliardár Andrej Babiš, ktorý má svoje kone aj v slovenskej politike? A prečo nie sú peniaze, ktoré mal darovať Smeru, v oficiálnom účtovníctve Ficovej strany?

Knihy Giorgia Vastu Hmatatelný čas a Alessandra Baricca Emauzy, ktoré nedávno vyšli v českom, resp. slovenskom preklade majú spoločné talianskych autorov a komplikovaný detský svet.

Psychiater Péter Hunčík si nevie predstaviť svoj život bez medicíny. Aj v čase, keď robil v Prahe poradcu Havlovi, si bral služby aspoň cez víkendy. Teraz cez týždeň ordinuje v ambulancii a cez víkendy robí skupinové psychoterapie formou psychodrámy.

Nikto v Rusku nepochybuje o tom, že sa Vladimír Vladimírovič Putin stane čoskoro opäť ruským prezidentom. Keďže v krajine práve schválili predĺženie jeho funkčného obdobia, Putin by mohol najväčšiu krajinu sveta riadiť až do ďalekej budúcnosti, do roku 2024. Samozrejme, za predpokladu, že mu zdravie poslúži aj naďalej: na jeseň zavŕši šesťdesiatku, čím dosiahne priemernú dĺžku života ruského muža.

Bola jar roku 1990, keď som sa vybral prvýkrát ako novinár do ukrajinského Ľvova. Počas reportáže o prvých poloslobodných voľbách som objavil dovtedy pre mňa takmer neznámy svet ukrajinských banderovcov, prvý raz som videl žlto-modré vlajky, bol som pritom, keď sa rodil ukrajinský národ. Podobne fascinovaný som o pol roka neskôr pobýval niekoľko dní na Slobodnej ukrajinskej univerzite v Mníchove, ktorá bola až do konca roku 1945 v Prahe. Potom som objavil príbeh ukrajinskej diaspóry v Prahe, ktorá tu prečkala napoly v podzemí, vystrájanie NKVD po máji 1945 a potom aj celý komunizmus. A potom som na Ukrajinu často chodieval. Dokonca aj dve pekné lásky z toho boli.

Varšava, najlacnejšie veľkomesto sveta. Ešte pred niekoľkými rokmi by som sa z toho smial, ušetriť tu niečo z nie veľmi veľkých diét bolo, ak sa človek nestravoval ako „paštikár“, takmer nemožné. Varšava mala veľa vecí, ktoré sa podobali na Moskvu, Kyjev. Slušné byty tu boli neuveriteľne predražené, rovnako ako kancelárie, panoval tu navyše taký čudný východný nevkus, ešte o niečo hroznejší ako naše stredoeurópske podnikateľské baroko.

„Zlomená platnička?” pýta sa ma udivene môj bývalý jogín. Bývalý, lebo jogu už cvičiť nemôžem. Pozerám na neho až previnilo – budeme ešte kamaráti, aj keď nebudem k nemu chodiť na jogu? A čo moje ranné prechádzky po pláži? Nikdy sa mi nepodarí vstať ráno o deviatej, pokiaľ nebudem mať konkrétnu aktivitu na práci.

Bol komunistickým intelektuálom, ktorý dejiny slovenského národa ovenčil mýtom plebejskosti. Počas života vraj prečítal 10-tisíc kníh. Jeho myšlienky dodnes rezonujú v národnom podvedomí a radi sa na ne odvolávajú aj politici strany Smeru.