Na naše každodenné pozemské účely bežne používame niekoľko vynálezov, ktoré vznikli v rámci raketového výskumu ako bezkontaktné teplomery, pamäťová pena, rôzne izolačné materiály, filtre na vodu, objektívy kamery v mobilných telefónoch a plno ďalších vecí. Možno ste nevedeli, že jednou z látok, ktoré vznikla pre letectvo a raketový výskum je známa WD-40ka, ktorú možno máte doma (a ak nie, mali by ste ju mať).

Dobrý deň, mám dobrú správu – v novom .týždni, ktorý mimoriadne vychádza už vo štvrtok, sme pre Vás pripravili rozhovor s autorom legendárnej eseje Koniec dejín. Francis Fukuyama v nej v roku 1991 predpovedal, že slobodný svet vyhral spor s totalitnými ideológiami. Dnes vidíme, v čom sa mýlil. Jeho odpovede sú súčasťou obálkovej témy o stave sveta, v ktorej nám odpovedá aj ruský disident Vladimír Kara-Murza, ktorý bol dvakrát otrávený a roky strávil vo väzení. Želám Vám strhujúce čítanie.

Bratislavské jazzové dni sú už dlho významným špendlíkom na mape svetového jazzu, festivalom, ktorý má dobrý zvuk a na ktorý už od 80. rokov chodila hrávať svetová extraliga jazzu a príbuzných žánrov. Tento rok sa uskutoční ich 50. ročník, tak si poďme pripomenúť najvýznamnejšie ročníky a okamihy. Malá poznámka pre obsedantných matematikov: Ak vám vychádza, že jubilejný ročník Džezákov vychádza na rok 2024 (keďže prvý bol v roku 1975), máte pravdu. Kvôli covidu sa však jeden rok (2020) neuskutočnili.

Hlavnými témami rozhovorov budú repatriácia zamietnutých žiadateľov o azyl, potláčanie nelegálnej migrácie, ako aj boj proti organizovanému zločinu a obchodovaniu s drogami.

Dodávatelia, kedysi oveľa ziskovejší ako automobilky, majú problémy.

Na bratislavskom korze, na Michalskej ulici číslo 7, stojí honosný štvorpodlažný renesančný palác. Nedávna rekonštrukcia mu dala bielo-šedú fasádu a mohutný šedý kamenný portál. Za socializmu v nej sídlilo kníhkupectvo vydavateľstva Naše vojsko, dnes je tam značkový butik s dámskymi kabelkami. Tento palác, jeden z najkrajších na celom korze, poznajú Bratislavčania pod menom Segnerova kúria.

Až tretina rodín na Slovensku a v Česku spolu pravidelne nejedáva. Práve spoločné stolovanie je pritom podľa veľkého prieskumu UNIQA jedným z hlavných zdrojov rodinného pocitu bezpečia a pohody. UNIQA preto prichádza s kampaňou Buďme prítomní, aby podporila vedomé trávenie spoločného času pri jedle. Kampaň nadväzuje na jej dlhodobú snahu posilňovať duševné zdravie a ukazuje, že aj malá zmena – spoločný obed či večera – môže priniesť do života rodín veľkú zmenu.

Tak som si zase zavaril. Sľúbil som, že napíšem (vo voľnej nadväznosti na tému čísla) niečo o dedičstve normalizačnej mentality. Nie natoľko v kontexte kultúry či popkultúry, skôr v súvislostiach morálnych a politických, hoci tie sa od kultúry nedajú úplne oddeliť, ba majú s ňou zaujímavé spojitosti. Narazil som však na problém.

Budúci inovátori, vynálezcovia či kreatívni podnikatelia – medzi žiakmi sú už aj takí, ktorí dokážu tvoriť zaujímavé projekty – od alarmu na detskú izbu, inteligentné módne doplnky až po náročnejšie výtvory, akými sú autonómne mestečká. Pomáha im v tom vzdelávací program ENTER, ktorý za päť rokov dokázal významne prispieť k rozvoju digitálnych zručností viac ako stotisíc žiakov základných škôl. Spomedzi sedemsto zapojených škôl sedem z nich získalo ocenenie, testujú novú podobu ENTER školy.

Stalo se něco velkého, byť se to lidem mého ražení může zároveň jevit jako naprosto samozřejmé. Žijeme v době, kdy i samozřejmé činy působí nečekaně a vůbec samozřejmé nejsou. Polský soud odmítl vydat do Německa Volodymyra Žuravlova, Ukrajince „podezřelého“ (lépe by bylo napsat „Ukrajince významného tím, že…“) z toho, že se v roce 2022 podílel na poškození baltského plynovodu Nord Stream. A propustil ho z vazby, kde byl držen.