Rozhovor s Miroslavom Beblavým, poslancom SDKÚ-DS, o Richardovi Sulíkovi a o tom, že hoci je dnes pravica v troskách, SDKÚ nepôjde so Smerom ani po najbližších voľbách.

Po nečakanom volebnom triumfe nad Robertom Ficom uplynulo len čosi vyše roka a koaličná štvorka stojí nad priepasťou.  Už nejde o Trnku či daňový úrad, tentoraz hrozí na pohľad vznešenejšia smrť: priamo na európskom oltári.

Nech si o SDKÚ myslí, kto chce, čo chce, istá noblesa sa im až doteraz uprieť nedala. Teda aspoň v porovnaní s HZDS, SNS či Smerom. Keď už nič iné, ľudia takzvanej demokratickej a kresťanskej únie vedeli prinajmenšom predstierať dobré vychovanie.

Oznámenie Ivety Radičovej, že nebude kandidovať v predčasných voľbách, sa čas akoby vrátil k januáru 2010. Jasným lídrom SDKÚ bol vtedy Mikuláš Dzurinda a stĺpčekom preferencií vládla strana Roberta Fica. Tá by vtedy mohla „obkročmo“ buď zostaviť vládu sama, alebo s jedným partnerom podľa vlastného zváženia.

keď si oznámila, že vo voľbách nebudeš kandidovať za SDKÚ, nebolo to asi veselé. Ale nebol to logický koniec Tvojho úprimného pokusu nasadiť lepšiu, vľúdnejšiu tvár straníckemu cynizmu?