Musím opakovať tézu o tom, že Rusko bolo doposiaľ vo vedení hybridnej vojny úspešnejšie, než v ozbrojenom boji na ukrajinských frontových líniách. Mohlo sa zmýliť v odhade ukrajinského odhodlania k odporu. Už menej sa však mýlilo v tom, že štáty demokratického západu majú svoje zdroje nejednoty, váhania – a ilúzie.

Nemecké úrady tiež podozrievajú Rusko z vedenia sabotáží a dezinformačných kampaní.

„Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou / ten, kdo do pout jíma otroky, sám je otrok.“

Celkovo vzaté, nenávisť a agresivita sa nemôžu sťažovať na nedostatok publicity. Hovoriť o strachu je možno menej vychytený námet, aspoň trochu menej, než by si zaslúžil. To, že nenávisť, agresivita a násilie – aj organizované a extrémne násilie – sa napájajú strachom, má významné súvislosti a praktické dôsledky.

Hovorca Kremľa reagoval na nedávne vyhlásenia veľvyslanca USA pri NATO Matthewa Whitakera, že Spojené štáty disponujú mocnými zbraňami, ktoré by v budúcnosti mohli poskytnúť Ukrajine.

V súvislosti s posilnením protivzdušnej obrany Zelenskyj uviedol, že na stole sú solídne nápady, ako to skutočne docieliť.

Naše rozhodnutia – životné, ekonomické, morálne aj politické – ovplyvňujú emócie. Ak si to nedokážeme priznať, ovplyvnia nás ešte viac. Ak chceme myslieť racionálne, musíme sa s nimi dôkladne spoznať. Začnime tou najmanipulatívnejšou. Strachom.

Civilné lietadlo typu Embraer 190 spoločnosti AZAL smerovalo 25. decembra z azerbajdžanskej metropoly Baku do čečenského hlavného mesta Groznyj a krátko pred plánovaným pristátím ho poškodila strela protivzdušnej obrany.

Keď v roku 1989 padol komunizmus, hlavnou emóciou v Československu, ale aj širšie vo svete, bola radosť a nádej, že veci sa zmenia k lepšiemu. Dnes sú dominantnou emóciou obavy. Dá sa pred rozšíreným strachom brániť? Odpovedá psychiater Jozef Hašto.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal USA, aby umožnili predaj týchto rakiet európskym krajinám, ktoré by ich následne mohli poslať Ukrajine.