Bratská pomoc vojsk Varšavskej zmluvy nám priniesla aj ostrakizáciu skladateľskej generácie, ktorá sa hlásila k hudobnej avantgarde a volala po otvorenej diskusii o umení. Vznikli tiež silné diela ako svedectvá o traume, ktorá nadlho poznačila kultúrny život na Slovensku.

Vo štvrtok 16. augusta si pripomíname osemdesiat rokov od úmrtia Andreja Hlinku. Je to vhodná chvíľa nielen priblížiť jeho významné miesto v dejinách, ale na príklade negatívnych stránok odhaliť aj jeho podpis na súčasnom radikálnom nacionalizme, korupcii a populizme.

Čo spája strednú Európu a Ukrajinu? Ako poraziť populistov? Ako sa postaviť k Putinovi? Diskutujú poslankyňa ukrajinského parlamentu Svetlana Zališčuk, bieloruský opozičný politik Anatol Labedzka, kandidát na českého prezidenta Marek Hilšer a exminister zahraničných vecí Maďarska Géza Jeszensky.

Tetovanie sa možno ešte nikdy netešilo takej obľube ako dnes. Aký je vlastne jeho zmysel, ako sa zmenil postoj našej spoločnosti a čo na nové trendy hovoria odborníci? A nie je to celé tak trochu nebezpečné?

Tak sa to pani ministerke kultúry konečne podarilo. Nájsť dôvod na potrestanie bratislavských umelcov za to, že ju nepovažujú za hodnú svojej funkcie.

Príslušnosť k Západu nezávisí od geografickej polohy, ale od myslenia a konania ľudí. Na Slovensku sme sa pred 29 rokmi zbavili socializmu, v niektorých hlavách však ostal – a do ďalších sa dostal.

Už odnepamäti sú v spoločnosti vzory, ku ktorým vzhliadame. Jedným z nich je aj cyklista Peter Sagan, ktorého obdivujeme pre jeho športové výkony. Prečo očakávame, že sa mu rovnako bude dariť aj v osobnom živote? Odpovedá riaditeľ Ústavu aplikovanej psychológie FSEV UK Radomír Masaryk.

Anna Kyppö sa narodila v Banskej Bystrici, jej bratom bol náš kolega Juraj Kušnierik. Dnes vyučuje slovenčinu na Univerzite v Jyväskylä vo Fínsku a po vyše troch desaťročiach sa jej táto krajina stala domovom. Aj tak jej je v Tatrách vždy clivo.

V najužšom okruhu vážnych kandidátov na šéfa RTVS, možno až povestným čiernym koňom, je verejnosti doteraz málo známy Michal Ruttkay. Kto to je?

V roce 1959, když mi bylo sedm, otec jednou záhadně zmizel. O několik týdnů později jsme dostali zprávu, že je v Paříži. Bydlel v nějakém laciném hotýlku, občas vysedával v Café du Dôme a zdálky pozoroval, jak kolem prochází Jean-Paul Sartre.