Berlín je po Paríži a Londýne najnavštevovanejšie mesto Európy. A asi jediné hlavné mesto, ktoré má turistiku ako hlavný motor svojej ekonomiky. Ono všeobecne je Berlín také čudné hlavné mesto. Asi nikde na svete nie je metropola, kde by bola nezamestnanosť dvakrát vyššia ako celoštátny priemer, kde by boli nájmy bytov polovičné ako vo väčšine nemeckých miest, a ktorá by sa potácala na hrane bankrotu, a pritom by to nikto neriešil.

Košické letisko chce pre vysoké letiskové poplatky opustiť kľúčový prepravca dovolenkárov. Ako je na tom naše jediné sprivatizované letisko? Naozaj je prehnane drahé?

Mám Maďarsko a Maďarov rád. Oproti nám Čechom a Slovákom majú v sebe čosi, čo mávajú veľké európske národy, akým boli Česi len chvíľu a Slováci, prosím o prepáčenie, ešte nikdy nie. Mapy Veľkého Uhorska, ktoré sa predávajú trebárs v tej krásnej budapeštianskej tržnici hneď vedľa maďarských salám, čabajok a husacích pečienok, nie sú iba nostalgickou spomienkou, ale aj oknom do duše maďarského národa.

Predpovedali im, že sa 27. majstrovstvá Európy, ktoré usporiadali spolu Česko a Rakúsko, pre nich skončia už po troch dňoch skupinovej fázy. Nestalo sa tak.

Stráviť bez spánku vyše dvadsať hodín v lietadle cestou cez Atlantik a naspäť a potom niekoľko hodín v pohrebnom ústave na predmestí amerického Clevelandu bolo to najmenšie, čo človek mohol a mal urobiť, ak sa mu dostalo tej cti a mohol byť na pohrebe Ctirada Mašína.

Markíza má pätnásť. Stále je to vplyvné médium, ktoré do značnej miery formuje túto spoločnosť. Preto si toto výročie pripomínajú aj iné médiá, a nevyhýba sa tomu ani .týždeň.

Katovice, Poľsko. Prvý augustový víkend sa pri chatárskej oblasti a športovom letisku Muchoviec opäť konal veľmi zaujímavý hudobný OFF festival. Areál festivalu takmer v lese. Zopár lavičiek pod stromami, vyasfaltované cestičky, a najmä súčasná americká nezávislá scéna plus kvalitné staré kapely.

Komunisti začali na Slovensku týrať ľudí už pred rokom 1948, boli totiž doslova opití mocou. Ľudia boli nútení žiť dva životy. Jeden na verejnosti, druhý v súkromí. Práve to dotiahlo ľudí v Novembri na námestia.

Bol to nevídaný rozkmit emócií. Prvý zážitok: od pocitu víťazstva po voľbách v júni 2010 k šoku, keď nám Béla Bugár vzápätí oznámil, že ako strana pre neho neexistujeme. Potom každodenná spoločná práca. Posledný zážitok: sedíme s Ondrejom Dostálom v straníckej kancelárii u Bélu Bugára a Lászlóa Solymosa, dozvedáme sa, čo sme vedeli – že s MOSTOM-HÍDOM do predčasných volieb nepôjdeme.

Ak sa pozriete na mapu, poviete si, že to jednoducho nemôžete nespraviť. Z Varšavy k moru to nie je oveľa ďalej ako z Prahy do Brna – a more, to je proste pre nás, Stredoeurópanov bez mora, jednoducho MORE. A je vcelku jedno, či je to chladný jesenný Balt, alebo slnečné Chorvátsko. To poľské more má navyše krásu dlhých piesočných pláží a predovšetkým teraz v jesenných mesiacoch takú zvláštnu krásnu melanchóliu, ktorá nám príležitostným básnikom pripadá výnimočne krásna.