Môj otec robil takmer celý život v Škode Praha, v podniku svojho času takom slávnom, ako jeho mladoboleslavská alebo plzenská obdoba. V podniku, ktorý staval elektrárne po celom svete, čo vedelo a aj dnes vie len pár firiem na celej zemeguli.


Po nohe mi stiekla kvapka, až dole ku členku. Musela som robiť akrobatické piruety, len aby som ju dostala až do topánky, aby sa mi spolužiaci nesmiali. Moja rodina mala celé mesiace na varenie len minerálny olej. Aj to vďaka známemu z lekárne, ktorý ho tajne získaval v práci.


Vedúci Ateliéru režijnej tvorby na FTF VŠMU v Bratislave, filmový a televízny režisér Stanislav Párnický v poslednom čase obmedzil nakrúcanie seriálov, dorába film, takže sa dostal do pomalšej fázy práce. Konečne má čas nerobiť aj nič.



To sa nám to žujú zakáľačkové špeciality v závetrí kvalitnej pivárne! Cesta dobre preúdenej klobásky, mramorovej tlačenky a huspeniny do našich úst sa však začína tým, že sa jednoducho zabije prasa.

Spisovateľ Peter Pišťanek tvrdí, že nepotrebuje prácu ani písanie kníh, aby bol jeho život zmysluplný. Práca je pre neho len prostriedkom, ako si na tie ostatné veci, ktoré ho bavia, zarobiť. Ktoré to sú?

Známy, ktorý pracuje vo vplyvnej nemeckej politickej nadácii, mi nedávno povedal niečo, čo asi v Česku zažíva mnoho voličov pravice: „Ako som bol minulý rok na jar v eufórii, tak som teraz v zime v depresii.“

Príjem Číny na hlavu obyvateľa dosiahol 3 800 amerických dolárov, a prekročil tak prah krajiny so strednými príjmami. No kým ekonómovia a stratégovia už usilovne načrtávajú budúci rast Číny a odhadujú, kedy dobehne Spojené štáty, nálada v Číne bola v roku 2010 skôr vážna a pochmúrna.

Prepustená upratovačka vás žaluje, že okná umývate tak, ako to predtým pre vás robila ona. V analogickom spore o know-how v kauze Tipos súdy usudzujú podobne. Ale to, či 14 miliónov eur naozaj budeme platiť, je stále otázne.

V Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici možno až do 28. novembra vidieť výstavu Predpremiéra, pripomínajúcu 20. narodeniny Katedry fotografie na VŠVU.

Sú to iní Česi, Slováci, Poliaci, Nemci... Berú tisíce eur mesačne, žijú a pracujú tisíce kilometrov od svojich domovov, slúžia zvláštnemu súštátiu, o ktorom nikto nevie, čo to je, a už vôbec nikto netuší, čo z neho časom bude. Na návrší nad starým mestom si postavili vlastnú štvrť, ktorá, pretože do šírky veľmi rásť nemôže, mohutnie a šplhá sa do výšky. Nie sú obyvateľmi mesta, v ktorom celé roky žijú, ale ani krajiny, z ktorej pochádzajú. Sú to „Bruselčania“.