Na začiatku tohto storočia sa predstavitelia všetkých krajín dohodli, že sa budú usilovať o naplnenie miléniových rozvojových cieľov (MDG) stanovených OSN. Ich ambíciou bolo podstatne zlepšiť osud najviac znevýhodnených občanov zemegule do roku 2015.

Vrava na Blízkom východe a v severnej Afrike presunula pozornosť na možný vplyv politického napätia na cenu a dostupnosť energií. Vzhľadom na obavy spotrebiteľov z prudkého zvyšovania cien benzínu v politickej agende mnohých vlád vysoko figuruje energetická bezpečnosť.

Keď nedávno zemetrasenie a následné cunami spustošili časť Japonska, správy o obetiach na životoch čoskoro zatienil celosvetový strach z rádioaktívneho spadu z jadrovej elektrárne Fukušima. Počas nepretržitého spravodajstva o jadrovej dráme bol opakovane vyvolávaný strašiak Černobyľa.

Predstavte si, že počas najbližších 80 rokov sa niektoré obrovské mesto – napríklad Tokio – ocitne pod morskou hladinou, ktorá stúpne o celých 5 metrov. Ohrozené by boli milióny obyvateľov a tiež infraštruktúra v hodnote biliónov dolárov. Táto strašná vyhliadka je presne tým, čo majú kazatelia globálneho otepľovania na mysli, keď varujú, že musíme prijať „rozsiahle preventívne opatrenia, aby sme ochránili ľudskú civilizáciu tak, ako ju poznáme". Podobná rétorika sa môže javiť ako extrémna, ale ako by sme sa bez obrovského globálneho úsilia mohli vyrovnať so vzostupom morskej hladiny takého rádu?

Diváci februárových pretekov Daytona 500 na Floride dostali vlajočky, ktorými mali mávať na oslavu faktu, že pretekárske špeciály dnes používajú benzín s pätnásťpercentným podielom etanolu na báze kukurice. Partnerstvo medzi milovanou kratochvíľou Američanov a biopalivovou loby predstavuje najnovší pokus vychýliť verejnú mienku v prospech nezodpovednej politiky.

Zdravý rozum prehral v neľútostnej bitke o realitu globálneho otepľovania ako jeden z prvých. Jedna skupina aktivistov takmer 20 rokov tvrdila – vo svetle kopiacich sa dôkazov – že globálne otepľovanie je výmysel.

Od nutnosti reagovať na „generačnú výzvu" zmeny klímy sa už politická rétorika odtiahla. Investície do technológií alternatívnych energií sa už preto nepretláčajú na základe environmentálnych dôvodov. Namiesto toho počujeme o údajných ekonomických prínosoch, predovšetkým o prísľube takzvaných „zelených pracovných miest". Ani tie však nezodpovedajú ekonomickej realite.

Na východnom okraji Kalkaty si dvadsaťpäťročná matka štyroch detí Dulu Bibi robí ťažkú hlavu s nákladmi na liečbu dvoch chorých chlapcov. Jej manžel zarobí 1,40 eura denne. Základná strava rodiny obsahuje len malý podiel dôležitých stopových prvkov, ktoré deti potrebujú na správny vývoj. Dulini dvaja synovia vo veku tri a jeden rok sú neduživí, trpia horúčkami a nechutenstvom a často plačú. „Ak budem musieť minúť peniaze na lieky," pýta sa Dulu, „čím nakŕmim deti?"



Politici a komentátori sú, pochopiteľne, pesimistickí v tom, či decembrový summit OSN v Mexiku prinesie dohodu o znížení uhlíkových emisií.

Zástancovia drastického zníženia emisií oxidu uhličitého dnes o klimatických zmenách hovoria oveľa menej než kedysi. Bojovníci za klímu zmenili prístup po kolapse kodanského summitu o klimatických zmenách vlani v decembri a po odhalení chýb v činnosti klimatickej komisie Organizácie spojených národov – a tiež v reakcii na silnejúci verejný skepticizmus a klesajúci záujem.