Starneme, a obavy zo starnutia, obavy zo strát v každej z oblastí fungovania, nás sprevádzajú na každom kroku. Výskum, za ktorým je Gilles Gignac z Fakulty psychologických vied Univerzity Západnej Austrálie a bol publikovaný pred pár dňami v časopise Intelligence ukazuje, že podaktorí z nás sa môžu tešiť práve na obdobie medzi 55. a 60. rokom života. Ľudia v tomto veku môžu byť údajne najvhodnejší pri riešení komplexných problémov, najfunkčnejší na niektorých vedúcich pozíciách.

Koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia na ženách Inštitútu pre výskum práce a rodiny vyhlásilo siedmy ročník kampane za odstránenie násilia na ženách a dievčatách. Pripájajú sa tak k celosvetovej iniciatíve OSN Orange the World – Zafarbime svet na oranžovo. Oranžová farba symbolizuje nádej a optimizmus, predstavuje budúcnosť bez násilia na ženách a dievčatách, ktoré zostáva stále jedným z najrozšírenejších porušovaní ľudských práv a dotýka sa miliónov žien a dievčat na celom svete.

Príbeh dievčaťa z rómskej osady, ktoré bolo zneužívané adoptívnou rodinou a predané do sexuálneho otroctva v Anglicku je príbehom o osobnej statočnosti postaviť sa štátu. Keď jej po strastiplnom návrate domov odmietlo Slovensko poskytnúť pomoc, spojila sa s právnikmi a pustila sa do nerovnej bitky. Po dvanástich rokoch súdnych sporov sa na jej stranu postavil Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Vybojovala tam prelomový rozsudok, ktorý môže pomôcť zmeniť osud mnohých obetí obchodu s ľuďmi.

Keď som si hľadala podklady k textu o Slnečnej stráni, tak som narazila na Facebooku na status Mateja Šútovca, ktorý mi pripomenul aká ďalšia tragédia sa spája práve s mestom Žiar nad Hronom. 21. júla 1995 skupina neonacistov brutálne zaútočila na mladého Róma Mária Gorala, ktorý na následky útoku o desať dní neskôr zomrel. Niektoré zdroje uvádzajú, že 17 ročný, takmer 18 ročný Mário, bol obeťou prvej rasovej vraždy na Slovensku po roku 1989. Posolstvom statusu je nezabúdať a tak, aby sme skutočne nezabúdali, pripomeňme si čo sa vtedy stalo.

Putovná výstava Anny Frankovej je medzinárodný projekt, ktorý vytvoril Anne Frank House v Amsterdame, a organizuje sa vo viac ako 40 krajinách po celom svete. Výstava rozvíja koncept rovesníckeho vzdelávania. Včera si Nadácia Milana Šimečku s hosťami, učiteľmi, študentami z celého Slovenska slávnostne pripomenula 20 rokov od momentu, kedy sa výstava prvýkrát uskutočnila v Bratislave. Výstava je výnimočná aktívnou participáciou študentov sprevádzaním výstavou, ich aktívnym zapojením sa do výkladu, sprostredkovaním svojim ďalším spolužiakom a ostatným návštevníkom.

Počúvanosť podcastov neustále rastie. Stávajú sa súčasťou dennej rutiny, nech už je dôvod na ich vyhľadanie a následne vypočutie rôzny. Poslucháči v rôznych, už existujúcich výskumných štúdiách v Spojených štátoch amerických na tému počúvania podcastov uvádzajú ako primárnu motiváciu najmä “zabaviť sa”. Nasleduje túžba po nových informáciách, sociálna angažovanosť, uspokojenie z rozprávania príbehov a až následne informovanosť o politickej situácii. Uvádzajú, že počúvanie podcastov im spríjemňuje čas pri presúvaní sa z miesta na miesto, dochádzaní do práce, domácich prácach, a to im prináša pocit produktívnejšie stráveného času.

Veľa z toho, čo ste vedeli o cvičení a jedení, je inak – ak ste žena. Stacy Sims je cvičebná fyziologička a odborníčka na výživu, ktorá skúma, ako ženské telá reagujú na cvičenie, jedlo a hydratáciu – to, čo tradičná športová veda neraz prehliada, lebo sa zameriava na mužov.

Športovci neustále hľadajú možnosti, ako zlepšovať svoj výkon. O zlomok sekundy, o centimetre, o gramy. Túžba po zvýšení výkonu je silným hnacím motorom. Žijú tvrdým tréningom, systematickou prácou na svojej kondícii a zdokonaľovaním svojich zručností.

Neviem, ako vyjadriť slovami nevyjadriteľné. Oslovili ma, aby som napísala pár viet o knihe. No ale problém je, že nie o hocijakej, ale o knihe fotografií Matúša Zajaca: ZloM.

S Allou Plotnikovou som sa prvýkrát stretla pred takmer troma rokmi a pri rozlúčke som nedokázala potlačiť nutkanie objať ju. Za jej rozvážnym rozprávaním som cítila bolesť z hrôzy, ktorá sa ešte len začínala, a nik vtedy neveril, že bude trvať doteraz.