Na úvod otázka, na ktorú vie odpovedať len pánska časť čitateľov: Všimli ste si už niekedy pri návšteve verejnej toalety muchu v pisoári? Ak áno, vedzte, že tam nebola len náhodou.

Nemusí to byť vôbec kvalitný film so zásadným posolstvom pre ľudstvo. Aj v béčkovom horore môže byť postava, ktorej konanie nás zasiahne a nakopne k tomu zmeniť niečo vo svojom živote. Názor, výzor, obzor či výchovné metódy.

Pri filme sa bojíme, hoci sa nemusíme, pretože nie sme ohrození my, ale tí chudáci tam. Ten strach si niektorí doslova užívajú. Iní naopak, a ani po šťastnom konci žiadna katarzia neprichádza a naveky si z filmu odnesú do života svoje traumy.

Sú rôzne zoznamy kultových a „must see“ filmov, ktoré nechcú vidieť iba totálni ignoranti. Všetci ich adorujú, vyzdvihujú, ale my sme ich ledva dopozerali do konca. Ak sme vôbec dopozerali. Najodvážnejší vedia priznať, že ich vôbec nevideli!

Keď sa vo filme objaví postava s našou profesiou, alebo sa odohráva v prostredí, ktorému dobre rozumieme, ozve sa v nás odborník a hneď vidíme chyby, zjednodušenia i klišé. Mnohé filmy nás naštvú, len niektoré naopak, naše profesné ego pohladkajú. Ktoré to sú?

Nejde nám teraz o tie evergreeny ako Tři oříšky pro Popelku, ktoré musíme pozerať, lebo by sa nám nerátali Vianoce, a aj tak nič iné nemáme na robote. Sú tu ešte filmy, v ktorých nás niečo priťahuje tak mocne, že sa ich nevieme nabažiť.

Sú filmy, ktoré nás hlboko zasiahnu, niektoré rozplačú, iné rozosmejú, možno aj úplne zmenia život. A presne na také sa budeme na tomto mieste pýtať zaujímavých ľudí. Začíname filmami, ktoré nás v živote najviac rozplakali.

Už od veľkého rozširovania EÚ v roku 2004 počúvame od starých členov obavy zo sociálneho dampingu. Lenže to, čo vyzerá ako boj proti ohrozeniu sociálnych štandardov, je nástroj na potieranie konkurencie.

Tento nadpis pohne žlčou tým, ktorým sa porovnávanie Bruselu a Moskvy zdá už „cez čiaru“. Nasledujúce riadky vás možno presvedčia, že niekedy to až tak prehnané nie je.

V kauze poškodených farmárov na východnom Slovensku šípi hlavne zlyhanie ľudí, ktorí zneužili systém, no zároveň navrhuje aj niekoľko zmien systému. Exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon.